V Pakistane bola koncom novembra povolaná armáda, aby potlačila rozmáhajúce sa protesty v hlavnom meste Islamabad. Protestujúci reprezentovali predovšetkým islamistické, fundamentalisticky orientované, protestné hnutia. Dôvodom ich nespokojnosti bola navrhovaná novela volebného zákona, ktorá menila text volebného sľubu. Podľa protestujúcich totiž navrhovaný text oslaboval sľub, v ktorom všetci kandidáti na volenú funkciu proklamujú vieru v konečnú úlohu proroka Mohameda. Centrálnu úlohu v rámci protestov zohrala islamistická politická strana Tehreek-e-Labaik Pakistan (T.L.P), ktorá vznikla v roku 2015 a jej cieľom je zabezpečiť sebestačnosť krajiny.
Zmena textu sľubu z „slávnostne prisahám“ na „verím“ je však podľa protestujúcich rúhaním. Požadovali preto odvolanie ministra spravodlivosti Zahida Hamida. Pozícia vládnej koalície a predovšetkým politickej strany Pakistanská moslimská liga (Nawaz) sa v konfrontácií s demonštrantmi výrazne oslabila. V širšom politickom kontext tak ide o ďalší prvok nestability v rámci pakistanských vnútropolitických pomerov. Hamid zastával niekoľko významných postov v krajine ako člen strany a politický predstaviteľ vlád niekoľkonásobného bývalého premiéra Pakistanu Nawaza Sharifa. Sharif čelil veľkej kritike pre korupciu a nárast pakistanského dlhu. Jeho rodina figuruje v kauze Panama Papers. Koncom júla tohto roku bolo Sharifovi najvyšším súdom zakázané zastávať verejnej funkcie na obdobie 10 rokov. Bol tiež uvedený na Exit Control List čo je systém hraničnej kontroly vedený pakistanskou vládou. Expremiér je teda na zozname osôb, ktoré nemôžu opustiť krajinu.
V priebehu troch týždňov sa demonštrantom v hlavnom meste Pakistanu Islamabad podarilo docieliť rezignáciu ministra spravodlivosti a zmenu novely volebného zákona. No protesty narušili činnosti každodenného života Pakistancov, nakoľko došlo k blokovaniu verejnej infraštruktúry, vypuknutiu násilností a hrozba ich šírenia prinútila vládu povolať armádu. Behom násilností bolo zranených viac ako 200 ľudí pričom šiesti z nich zahynuli.
Lídri demonštrujúcich islamistov nemalou mierou ovplyvnili súčasné politické záležitosti v krajine. Ich hlavnou požiadavkou bolo, uznanie že Pakistan bol vytvorený na základe viery v jedného boha (Alah) a Mohamed je jeho poslom. Politicky agitovali tým, že v priebehu desaťročí sa na náboženstve v krajine spáchal podvod a preto je ho potrebné navrátiť na svoje predurčené miesto.
Čo protesty priniesli?
V dôsledku protestov došlo k obmedzeniam prístupu k internetu pre Pakistancov. Stredisko NetBlocks zaznamenalo 25.novembra 2017 výpadok internetu. V Digital Rights Foundation si zase všimli blokovanie sociálnych médií ako YouTube, Twitter a Facebook v celom Pakistane.
BBC 29. novembra zverejnila video, ktoré ukazuje, že vysokopostavený pakistanský armádny dôstojník distribuuje peniaze protivládnym demonštrantom v Islamabade. Zábery sa interpretujú ako zriedkavé dôkazy o tom, že armáda podporuje náboženské skupiny. Takáto podpora môže byť zneužitá proti politickým stranám, ktorých program nie je v súlade s potrebami armády. Mnohé pakistanské médiá tento príbeh neuverejnili, a to pravdepodobne kvôli vplyvu armády v krajine a strachu z nej.
Zaujímavosťou je, že priaznivci T.L.P typicky patria k sunnitskej náboženskej škole Hanafi, taktiež známej pod názvom Barelvi, ktorá má blízko k sufizmu. Tradične bola považovaná za tolerantnú a dlhodobo bola vnímaná ako protiváha extrémnejších, militantne orientovaných skupín. USA dokonca poskytli finančné prostriedky skupinám Barelvi na odsúdenie teroristických útokov v Pakistane.
Druhá vlna protestov a ich zahraničnopolitický rozmer
Pakistan v polovici decembra posilnil bezpečnosť pre cudzincov po sérii protiamerických a protiizraelských demonštrácií, ktoré vybuchli po celej krajine po oznámení Spojených štátov o uznaní Jeruzalema za hlavné mesto Izraela. Tisícky protestujúcich sa v piatok zhromaždili v centre Islamabadu, aby odsúdili rozhodnutie USA. Rovnako ako USA, aj čínske veľvyslanectvo v Pakistane odporučilo svojim občanom, ktorí majú bydlisko v krajine, aby zostali ostražití a prijali opatrenia na zaistenie ich bezpečnosti.
Veľvyslanectvo uviedlo, že bolo informované, že teroristi plánujú "čoskoro útoky proti Číňanom" a vyzvalo miestnych Číňanov na spoluprácu s pakistanskou políciou a armádou. Pakistan preto nasadil 15 000 vojakov ako súčasť špeciálnej bezpečnostnej divízie v spolupráci s námornými bezpečnostnými silami na ochranu projektov spadajúcich pod projekt Čínsko-pakistanského hospodárskeho koridoru (CPEC). Obe bezpečnostné sily budú pracovať pod ministerstvom vnútra v koordinácii s provinciami s cieľom zabezpečiť bezpečnosť miestnych obyvateľov a cudzincov, ktorí pracujú na CPEC projektoch. Podľa odhadu sa v Pakistane nachádza približne 20 000 čínskych občanov a čínske spoločnosti sa podieľajú na 300 projektov. Viac ako 9 000 z nich pracuje v rámci CPEC.
Odborníci na obranu a bezpečnosť sa domnievajú, že Pakistan je vo vysokom štádiu bezpečnostného rizika. Sohail Bhati, expert na obranu a bezpečnosť v Islamabade tvrdí, že nepriatelia Pakistanu sú sprisahaní proti CPEC.
