Nedávno sa ku mne na všadeprítomnej „modrej“ sociálnej sieti dostala zaujímavá diskusia. Išlo v nej o tzv. priznanie na pubertálnej stránke, kde chlapík písal o tom, ako v domácnosti „skáče okolo zadku“ svojej partnerke ale ako ju napriek tomu miluje a je šťastný. Väčšina komentujúcich sa dala rozdeliť na dva tábory, kde jedna časť, prevažne mužská, tvrdila o dotyčnom že je gay alebo že v skutočnosti ten príspevok písala žena. Druhá skupinka, zväčša nežnejšieho pokolenia sa zväčša rozplývala v úžase a rečnícky sa pýtali, kde takého chlapa v dnešnom svete nájsť. Obe strany mali v niečom pravdu. Prečo o tom píšem?
Predstavte si, koľko ľudí žije na svete. Každý jeden z nás je niečím špecifický, jedinečný. Aj keď nájdete identické dvojčatá, v niečom budú iné. Také znamenia zverokruhu napríklad, majú často spoločné črty, a predsa opäť nie je Lev ako Levica či Rak ako Rak a tak ďalej. Miliardy ľudí medzi sebou vytvárajú miliardy rôznych kombinácii a preto ma čoraz viac irituje škatuľkovanie, no najmä súdenie iných. „Nesúď nikoho, ak si predtým aspoň hodinu nekráčal v jeho topánkach.“ Takéto návody na dokonalých partnerov a vzťahy jednoducho neexistujú, nemôžu fungovať pre každého.
Skutočná cesta ku šťastiu podľa mňa nemá univerzálny kľúč. Vo vzťahu aký opísal „frajer“ v svojom priznaní, by som ja trpel a dotyčná tiež. Pre mňa neschopná, rozmaznaná „fiflenka“ čo doma prstom nepohne, jeho robila šťastným. O tom to je. Nájsť ten správny dielik skladačky, ktorý k vám zapasuje. Niekto nájde svoju polovičku na prvý pokus (to sú tie vzťahy „moja prvá a jediná“ ktorým som nikdy neveril a predsa viem že existujú), niekto nájde takéhoto človeka už v mladosti (to sú zase tie vzťahy, ktoré som kedysi odsudzoval pre zabitú mladosť a málo skúseností, z čoho neskôr jednému z nich, alebo aj obom, „zašibe“, no predsa aj takéto vzťahy existujú), niekto potrebuje pokusov viac (za čo pre zmenu zvyknú ľudia súdiť mňa, hoci „sukničkár“ v pravom slova zmysle som nikdy nebol).
Za obdobie zhruba 12 rokov som zažil asi 6 a ¾ vzťahu, každý bol iný, jedno však mali spoločné. Plus, mínus, po pol roku išli „do hája“. V momente ako padli ružové okuliare a prvotné pobláznenie, prišli výčitky a nespokojnosť, tajnosti, sklamanie, útek, rozchod.
Teraz je tu však moja Nikolenka. Ťažko hľadám správne slová, pretože žiadne dostatočne nedokážu vyjadriť silu toho, čo k nej cítim, opísať to šťastie, ktorým ma napĺňa. Mohol by som jej venovať celý blog, stále by bolo o čom písať a aj tak by to nebolo dosť. Som si istý, že ešte jej neraz nejaké riadky venujem. Aby som sa v tom však teraz nezamotal, skúsim to skrátiť.
Nika je pre mňa to najkrajšie, najúžasnejšie, najvzácnejšie stvorenie na svete. Aj teraz, keď sa jej dokonalé krivky menia tehotenstvom (a možno o to viac) dokážem sa na ňu pozerať s úžasom. Každý deň, každý pohľad, každé jej gesto ma napĺňajú šťastím a láskou. Husté, dlhé kučeravé vlasy, do ktorých je problém nezamotať sa a nechtiac ju tak nevyšticovať, krásne oči, do ktorých sa chcem pozerať aj po rokoch, aj na sklonku života, aj neskôr, stále... To jej neustále behanie bosá po dobe a keď ju prichytím, uteká ako malé neposlušné „dievčisko“ ktoré vie že dostane na zadok. Jej tolerantnosť voči mne. Nemusí so všetkým čo robím vždy súhlasiť, ale dokáže to rešpektovať. Vieme sa dohodnúť. Dokážeme sa veľa rozprávať, o čomkoľvek. Trávime spolu každý jeden deň, každú možnú chvíľku a ja nemám potrebu hľadať pred ňou útek, pretože mi dáva priestor. „Mmmm“ a tá jej kuchyňa! Niet divu že som pri nej pribral. Dokonca aj to, čo ma na nej najviac irituje mám vlastne rád. Tá večná nedôverčivosť ma motivuje, pretaviť slová, ktoré mám ja tak rád, na skutky, ktoré ich potvrdia. To ako má rada tradičné hodnoty a neznáša dnešnú skazenú dobu má tiež niečo do seba. Keďže sa nerada fotí a ja sa teda nemôžem toľko chváliť na fotkách, aká krásna žena stojí po mojom boku, musím povedať... „Bože ako som rád, že v dnešnej dobe plnej nahoty sa nemusím báť, že svoju budúcu ženu uvidím polonahú niekde na instakráme!“ Pritom krásou tieto dnešné „lacnoty“ hravo zatieni. Pravda je taká že žena, ktorá sa musí vyzliecť, aby bola sexi, v skutočnosti žiaden sexepíl nemá.
Tak a toľko by vám pre predstavu mohlo stačiť. Vidíte? Niekto by určite nebol šťastný so ženou, ktorá si drží od ľudí odstup a je nedôverčivá. Niekomu sa páči, keď sa jeho žena ukazuje a dráždi. Boli a sú zase ženy, ktoré by netolerovali moje koníčky, do ktorých investujem čas a peniaze, také, čo by vyžadovali pomoc v kuchyni lebo „ono sa to samé nespraví a ja to musím robiť denne..bla bla...“. Nezabúdajme ani na ženy, pre ktoré sú najdôležitejšie hodnoty výška platu, kocky na bruchu alebo vysokoškolský titul na papieri. Moja Nika odo mňa očakáva, že jej narúbem a nanosím drevo, odveziem ju bezpečne autom kam treba, vezmem jej ťažký nákup, opravím tečúci záchod, zachránim ju pred „obrovským“ pavúkom, budem mať nejakú prácu, v ktorej budem dobrý a uživím rodinu. Podstatná je pre ňu láska, vernosť, aby som bol chlapom na tom správnom mieste, dobrým mužom, ktorý jej nebude zbytočne ubližovať a dobrým otcom. Ak sa o toto snažím, myslím že nie som o nič horší či lepší chlap, ako ten v príbehu, ktorým som spomínal v úvode. Postupom času si čoraz viac uvedomujem, že vôbec nezáleží na názore všetkých. Nemusím sa páčiť každému. Podstatné je správať sa tak, aby boli šťastní ľudia, na ktorých mi najviac záleží a ktorí si to najviac zaslúžia.
Nezáleží na čase, na mieste, na peniazoch, na tom čo hovorí okolie. Ak to bude tá pravá či ten pravý, jednoducho to budete vedieť. Ja nepochybujem. Nikdy som nezapochyboval ani na sekundu. Aj počas tej najhoršej hádky bola pre mňa stále tá jediná. Vždy bude. Niečo už naznačil zásnubný diamant a rýchlo sa blíži magický deň, kedy na svet príde náš malý „šroubík“, s ktorým sa rád rozprávam už teraz, v brušku. Ani dojmy okolo otcovstva blog neobídu,ale o tom inokedy.
Takže skúsme prestať porovnávať, riešiť životy druhých, súdiť. Skúste si v hlave oddeliť podstatné od povrchného. Ten, kto má toľko šťastia ako ja a našiel pre seba spriaznenú dušu, dajte do toho všetko! Máme obrovské šťastie, aké niekto nemusí nájsť ani po celý život.
