Aj napriek tomu, že existuje iks ľudí (a nemyslím tým politikov), ktorí sú schopní veci pomenovať práve také, aké skutočne sú (bez populistických fráz či otvorených lží) a dokážu navrhnúť aj solídne riešenia, bežný človek - a to neviem prečo - načúva viac pajácom bez ideí, odvahy a múdrosti - čo sú vlastnosti nevyhnutne potrebné k riešeniu dnešných spoločenských problémov.
A potom si znovu a znovu kladiem otázku: ako je možné, že ľudia tak žerú týchto politikov? Ako je možné, že aj napriek ich primitivizmu im dávajú percentá vo voľbách? Ako je možné, že voličov nehnevá, keď ich vlastní okrádajú a robia z nich somárov? Ako je možné, že im ešte veria? Ako je možné, že ignorujú evidentné?
Obávam sa, že riešením súčasnej situácie nie je žiadna „superstrana", žiaden charizmatický líder, žiadna bolestná ani bezbolestná cesta.
Čoraz viac mám pocit, že si ľudia volia takých politikov, ktorí sú rovnakí oni sami.
Volia zlodejov - pretože sami kradnú. Veď treba predsa aspoň trocha „odľahčiť" zlého podnikateľa - kapitalistu, ktorý ma vykorisťuje, nie? „Pár" tehál a „trochu" cementu z firmy nikoho nezabije...
Volia tých, čo si prilepšujú z cudzieho - pretože si sami prilepšujú na úkor iných (štátu, zamestnávateľov, susedov, známych...).
Volia tých, čo sa správajú ako vulgárni primitívi - pretože sami tak žijú. Svoj primitivizmus a hrubosť maskujú skúsenosťou a životom, popr. nejakou „múdrou životnou filozofiou". Načo riešiť manželské nezhody, keď môžem starú vymlátiť alebo ju aspoň poslať do...
Volia klamárov - pretože sami klamú a nedokážu byť čestní. Ani voči svojmu svedomiu, ani voči najbližším, ani voči cudzím.
Volia „zmenu" - pretože chcú svoju zmenu - dostať sa ku korytám a rozdávať svojim.
Volia tých, čo sú ako oni, ktorí sú im blízki, ktorí sa správajú, hovoria a žijú ako oni. Je to veľmi jednoduché. Nezáleží na tom, či volia ľavicového či pravicového zlodeja, ľavicového populistu či pravicového. Volia toho svojho.
V mojom ponímaní nezáleží až tak na tom, kto koľko ukradol (i keď sa dá o tom polemizovať). Ten, čo ukradne desať eur, je zlodej. Ten, čo ukradne milión eur, je tiež zlodej. Zlodej zostáva zlodejom bez ohľadu na to, koľko toho stihol pokradnúť. Možno ak by mal vreckár väčšie možnosti, stal sa by sa aj ministrom...
Ak čakáme, že Slovensko zmeníme politikou, nedočkáme sa. Podľa môjho názoru politika len odráža to, aká je spoločnosť. Čestní ľudia totiž nebudú tolerovať nečestných politikov. Slušní ľudia nebudú akceptovať hrubých primitívov. Poctiví ľudia nebudú žrať zlodejov. Ľudia so svedomím nebudú tolerovať grázlov bez svedomia.
Ak chceme zmeniť politiku, musíme zmeniť národ. Nestačí len prozápadné smerovanie, potľapkanie po pleci od prezidenta US, či akýsi moderný imidž Slovenska. Je treba zmenu bežných ľudí - pretože oni rozhodujú o ceste, ktorou krajina pôjde. Ak chete, je treba zmena svedomia národa.
To je niečo, čo je strašne ťažké a čo presahuje viac ako niekoľko volebných období. „Reformovať" národ, zmeniť myslenie, zmeniť konanie, vrátiť sa späť k starým platným princípom. Možno potom zistíme, že to Desatoro nie je vôbec sprostosť.
Zmeniť dušu národa - dá sa to vôbec?
