Skutočne by sme mohli túto pasáž Skutkov chápať ako nejakú starocirkevnú propagandu, keby sme však obišli fakt, že aj mimocirkevné pramene svedčia o odvahe Ježišových učeníkov - Kristovcov pri ohlasovaní ich Boha. Daň v najbližších desaťročiach bola skutočne často krutá - mučenie, prenasledovanie, často obeta vlastného života. Dokážem si ešte ako-tak predstaviť, že sa sem-tam nájde nejaký hrdina, ochotný obetovať svoj život za nejaký princíp, či hodnotu; ale žeby bolo toho schopných toľko ľudí len tak...O čom sú Letnice, že dokážu vyprodukovať v kresťanoch to najlepšie? Ako sú dnes Letnice žité v cirkvi? Je to skutočne iba jedna nedeľa v roku, kedy sa zaspieva pieseň k Duchu Svätému a ide sa domov? Je to len akási pripomienka toho, čo bolo kedysi veľmi dávno na počiatku? Sú len zbožným prianím do dnešných dní?
Som presvedčený, že nie. Skutočné Letnice sú oveľa viac, než len jednorazovka v cirkevnom roku. Sú viac, než len pár sĺz pri obrátení a sú viac, než len učením a doktrínou. Je to reálna skúsenosť miliónov kresťanov vo všetkých dobách po celom svete. Ba čo je zaujímavé, nie sú ani exkluzívne pre nejakú konkrétnu denomináciu (čo možno podaktorých kresťanov aj tak trochu hnevá). Naplnenie Božím Duchom; nová horlivosť a oheň; zmocnenie k životu v Božej bázni; zmocnenie k svedectvu a ohlasovaniu so všetkým, čo k tomu patrí; posvätenie, vyšší „level" vo vzťahu s Otcom. Napokon tak potrebná sila ku každodennému žitiu Slova...
Dnešná cirkev sa zmieta v problémoch - pohltená vlastnými aférami, prudkým odlevom ovečiek (možno to ani je taký odlev ako to, že doba „matrikových" kresťanov končí), vnútornými a medzidenominačnými bojmi, štvaním v mene „pravdy" a „čistej doktríny", tlačená z jednej strany ateizmom, zo strany druhej islamom... Navonok sa zdá, že nemá šancu prežiť budúce desaťročia, že jej doba sa už dávno skončila. A asi skutočne sa miesto a úloha kresťanstva posunie. Avšak určite to nie je koniec. Vždy je tu Svätý Duch, ktorý svoju cirkev oživuje, dýcha do nej život, zosiela nový oheň, priťahuje nových ľudí ku Kristovi, usvedčuje z hriechu a posväcuje obrátených... Vždy je tu Svätý Duch, ktorý dokáže dodať čerstvý vietor do cirkevných plachiet, vytvoriť niečo nové - prísť s obnovením a prebudením.
Dnes viac ako kedykoľvek predtým potrebujeme zmocnenie Svätého Ducha, aby sme milovali Krista, svedčili o ňom verne a v Božej moci. Potrebujeme sa znovu vrátiť ku koreňom a žiť kresťanstvo také, aké v skutočnosti je - viac než racionálne veriť v „kresťanského" Boha, resp. v Boha ako takého. Potrebujeme veriť, že to, o čom čítame v Skutkoch, môže byť realitou aj našich dní. Potrebujeme sa znovu vrátiť k nadprirodzenosti - pretože uzdravovanie, oslobodzovanie, konanie znamení a zázrakov a napokon aj samotné obrátenie sa ku Kristovi - to sú veci, ktoré sú nadprirodzené. Potrebujeme znovu túžiť po letničnej skúsenosti a očakávať na Pána - a On dá. „Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!" (Lk 11:13).
A týmto pre mňa Letnice sú - pripomenutím, že Boh je stále Bohom, a nie je mu nič nemožné. On môže, chce a vyleje svojho Ducha na tých, čo sú hladní a smädní - a ak potom vytrvajú, budú soľou a kvasom. A (aj) o to ide, nie?
