Pri rozhodovaní sa ľudia bežne spoliehajú na svoju intuíciu. Je to akýsi vnútorný pocit, ktorý nám radí čo si obliecť, aký film si pozrieť a čo si objednať na pitie. Väčšinou však očakávame, že sa naše rozhodnutie na základe intuície potvrdí, a potom sme spokojní. A čo sa stane ak skúška správnosti stále nevychádza? Človek potrebuje vedieť, že sa kedysi rozhodol správne. Dáva nám to pocit skúsenosti a viac odvahy pri budúcom riešení problémov. Ale niekedy sa stáva, že intuícia zlyhá. Najprv prídu pochybnosti, a neskôr možno aj fakty, ktoré ukážu, že nás naša intuícia nedoviedla do správneho cieľa. Mali by sme začať pochybovať o svojich pocitoch? Prestať dôverovať vnútornému hlasu? Alebo sa jednoducho preniesť cez tento error a ísť ďalej... Nemá zmysel lámať si hlavu nad niečím, čo sa už nedá vrátiť späť. Plakať nad rozliatym mliekom sa nedá dlho. O tom je dospelosť. Musíme sa naučiť žiť so všetkými svojimi rozhodnutiami, aj tými nesprávnymi.
To sa samozrejme týka len spomínaných životných šancí. Pokiaľ ide o rozhodovanie všeobecne, tam sú pravidlá, tak ako sám život, trocha zložitejšie.
