V čase keď vznikala celá dohoda s p. Eduardom, som zháňal náhradné bývanie pre vlastníkov rodinného domu na námestí, ktorý bol v havarijnom stave a ja som mal záujem odkúpiť ich podiely, aby som ho mohol zrekonštruovať . Vtedy ma oslovil p. Eduard, že chce predať svoj byt. Postupne mi vysvelil, že to má háčik - na jeho byt má zriadené záložné právo istá nebanková spoločnosť. V tom čase už mal p. Eduard na krku exekúciu od danej spoločnosti a hrozilo vysťahovanie, pretože nesplácal pôžičku. Keďže vedel o mojej potrebe kúpiť byt, ponúkol mi, že mi ho predá, keď mu požičiam peniaze na splatenie dlhu. Súhlasil som. Spísali sme zmluvu o pôžičke na splatenie dlhu nebankovej spoločnosti, ako i kúpnu zmluvu. Podľa kúpnej zmluvy som mal p. Eduardovi vyplatiť zvyšnú sumu z ceny bytu, keď ho uvoľní. Keď už však p. Eduardovi nehrozila žiadna hrozba od nebankovky, zdráhal sa mi byt predať. Dohodli sme sa, že mi teda podľa dohodnutého splátkového kalendára vráti pôžičku. Už po piatich splátkach prestal splácať a dlh ho netrápil. Po troch rokoch čakania, či p. Eduard svoj dlh nevyrovná, som po dohode s právnikom uplatnil kúpno-predajnú zmluvu a rozhodol sa pre vklad do katastra s tým, že pri vysťahovaní mu vyplatím zvyšok dohodnutej sumy z ceny bytu. Pán Eduard však toto odmietol. Pokiaľ by som nebol podal návrh na vklad do katastra, podľa ustanovenia §47, ods. 2, občianského zákonníka by nastúpil právny stav - odstúpenie od zmluvy, čiže zmluva by stratila platnosť a p. Eduard by sa mi mohol smiať do tváre.
Takže momentálne nemám ani peniaze a v podstate ani byt, ale som rád, že mám v rukách aspoň zmluvy. Inak by sa na svoj dlh p. Eduard už dávno vykašľal a vysmial by sa mi do očí. Takto mu musia radiť „odborníci" na diskreditovanie mojej osoby, ktorých pracovnými metódami sú prekrúcanie faktov a vytrhávanie z kontextu. Ja som kedykoľvek pripravený splniť svoju časť dohody. Nikoho som na ulicu nevyhodil. Navyše sa spustila pre mňa nepochopiteľná kauza na internete zo strany p. Miroslava Antoňáka. Nepochopiteľná už len z toho hľadiska, že sa p. Antoňák ani neunúval vypočuť moju stranu v celej veci a rovno vydal článok, ktorý je plný poloprávd, dokonca klamstiev. Od človeka, ktorý sa snaží ochraňovať ľudské práva je podľa mňa tento postup buď zámer, alebo neospravedlniteľné faux pas. Bol by som zvedavý, ako by postupoval p. Antoňák, keby sa dostal do takejto situácie on.
Myslím si, že žiadny zmluvný "choas", ako tvrdí p. Antoňák, sa nekoná.
