S klasifikáciou v škole sa stretávame od 16. storočia. Súčasný systém známok 1-5 sa viac-menej na území Slovenska začal aplikovať od čias školskej reformy Márie Terézie. Hodnotenie je súčasťou vzdelávacieho systému, ktorému každý žiak podlieha. Známka je ako keby nejaké "zrkadlo vedomostí", ktoré je nejak takto pomyselne prezentované, aspoň u nás na Slovensku. NESÚHLASÍM.
Známka nie je zrkadlom všetkých vedomostí, darov, schopností a zručností, ktoré dieťa má, teda platí, že známka nepovie ani Vám ani žiakovi v čom je dobrý a v čom sa má daný žiak/dieťa zlepšiť. Tu je dôležité odkomunikovať ako na strane žiaka, tak aj na strane rodiča. To je pre mňa alfa a omega, snažím sa to vždy udržať. Je to férové aj pre môjho žiaka, aj rodiča.
Dôležité je deti pri akomkoľvek hodnotení neporovnávať. Nehovoriť kto je lepší, kto je horší a podobne, to nikomu z nás neprináleží. Často to robia žiaci sami od seba. Tu zakročím, stopnem to a nedám tomu príležitosť, pretože všetci sme na jednej lodi a nikoho nemôžeme pomyslene "vyhodiť" z lode. Sme jeden tím, ktorý musí preplávať spolu do cieľa. Tu vždy deťom poviem, ako je dôležité rozdeliť tie funkcie a vyzdvihnúť zručnosť, schopnosť každého v triede. Jeden dokáže a je dobrý v tom, druhý je v tom a to je to na tom to krásne, že nikto nie je viac a nikto nie je menej. Potom sa to snažím pretaviť do reálneho sveta a povedať im, že nikto sa nikdy nebude pýtať nikoho, akú známku mal. Škola nie je súťaž, kde zbierame známky aby sme súperili, škola je miesto, kde sa učíme vedomosti, ktoré potom vieme pretaviť v živote do praxe. Snažíme sa vedomosti úročiť, aby sme ich vedeli v živote použiť v akomkoľvek povolaní, ktoré si dieťa vyberie. Teda aké je tajomstvo známky ?
No tajomstvo známok ako takých je, že ich hodnota v skutočnosti je len taká, akú im prikladáme my sami. Preto Vás chcem poprosiť, komunikujte každú známku, neprikladajte jej váhu, pretože každé dieťa je jedinečné, úžasné v tom svojom. Neexistuje univerzál, ktorý vie všetko.
Cieľom vzdelávania by nemali byť známky, ako to je dnes. Takýmto spôsobom okrádame našich žiakov o túžbu reálne učiť sa a spoznávať nepoznané. Budem sa to snažiť pomaly meniť a týmto spôsobom chcem žiakom ukázať, že známka nie je všetko.
Cieľom učenia má byť poznatok, nie známka. Budem sa snažiť mojich žiakov učiť, aby boli zodpovední za svoje učenie. Chuť žiaka celoživotne sa vzdelávať je priam nevyhnutná požiadavka tejto doby.
Dôležité je vždy hľadieť na každého individuálne podľa schopností a zručností. My sme tým nástrojom, my môžeme urobiť zmenu, my môžeme zmeniť myslenie žiakov, že hodnotiaci systém v školstve nie je súťaž, ale len nejaká pomôcka, motivácia. Škola je bezpečné miesto na rozvoj seba samého v budúcom povolaní. Je len na nás, ako sa k tomu tomuto postavíme, pretože svet každého dieťaťa/žiaka sa nás týka. Známka v škole z nás neurobí lepšieho, kvalitnejšieho človeka.
