
Anna sa zračí
spoza rámečkov
spoza ramena
odhaleného
mi búriac krv
sála páľava
obraciam zrak
hlava sa točí
myšlienky ako vták
zmorené a prázdne
na zem padajú
stránim sa pravde
ktorá je predstavou
nádeje ktorá už nehreje
nechce
je iná už
sa srdce bráni
tak odíď
a nevracaj sa
len ako šíp vyšli
jedinú spomienku
spoločnú myšlienku
viac mi nenechaj
aj tak hasne
sála menej
a menej
zobúdzajúc sa
v pravde
odhodlane tasím meč
a stínam hlavu drakovi
zhasla
a ja ťa zastieram
zastieram láskou a šťastím
a javím
už dosť
koniec
na dobro
ani na dvadsiatyštvrtý pohľad
pravda sa dáva znať
lásky je ešte viac
vďaka
+