Na úvod by sa patrilo spomenúť, že tento jav nie je vymyslený len tak, ale že mal svoje opodstatnenie v minulosti. Súčasný Jednotný katolícky spevník (ďalej len JKS) vznikol pred 2. Vatikánskym koncilom (ďalej len DVK). Priblížme si sv. omšu vtedy. Kňaz je otočený chrbtom k ľudu. Predpísané modlitby a spevy kňaza ľud opisuje. Uvediem príklad: Kňaz prichádza k oltáru – sv. omša sa začína, ľudia spievajú pieseň napr. Omša sa už začína. Pieseň JKS č. 236 – Omša sa už začína je typickým príkladom opisu diania v presbytériu. Kňaz sa modlí predpísaný úvodný spev, ľud toto parafrázuje a opisuje piesňami. Treba poznamenať, že niektoré piesne z JKS sú teologicky bohaté, ako napríklad spomínaná pieseň JKS 236. Spieva sa v nej: „...obeť chleba a vína, ktorá bola Spasiteľom ustanovená.“ A konštitúcia Sacrosanctum Concilium o posvätnej liturgii v článku 47 o presvätom tajomstve Eucharistie hovorí: „Náš Spasiteľ pri Poslednej večeri, v tú noc, keď bol zradený, ustanovil eucharistickú obetu svojho Tela a svojej Krvi, aby ňou neprestajne pokračoval v priebehu vekov v obete Kríža, dokiaľ on sám nepríde.“
Hymnus Glória, či Krédo je ten istý prípad. Do DVK ľud NESMEL spievať priamo liturgické texty. Spevy ľudu museli byt voľnými parafrázami misálových a biblických textov. Znova – kňaz sa modlí Glóriu po latinsky – ľud opisuje Glóriu. Ak sa pozrieme bližšie na tento opis, tak napr. v piesni 236 je naozaj taká „Glória v skratke“. V období pred DVK to bolo umožnené.
V roku 1962 sa začína DVK a v roku 1965 končí. Podstatné výsledky koncilu: Kňaz slúži sv. omšu obrátený tvárou k ľudu, možnosť slúžiť sv. omšu v národnom jazyku (SC, čl. 36 §2), aktívna účasť veriacich (SC, čl. 48, MS, čl. 15)... Tieto všetky výsledky bolo treba uviesť do praxe. Preklad rímskeho misála (ďalej len RM). Ale problém nastal pri spevoch ordinária i própria (Spev própria je aktuálnym problémom i dnes.). Tento problém sa riešil pomaly ale predsa. Naša JKS bola veľmi vzácna i v iných krajinách ako napr. v Česku, Poľsku... A JKS bol naozaj kvalitne spracovaný a spevy veľmi obľúbené. Treba poznamenať, že Mikuláš Schneider-Trnavský pracoval na JKS asi 15 rokov. Problém u nás bol ten, že hneď po DVK u nás nebol zhudobnený text z RM na hymnus Glória, preto „dekrét Posvätnej kongregácie pre bohoslužbu č. 1513-69 zo dňa 2. 12. 1969 povolil s platnosťou na 5 rokov nahrádzať misálové texty na Glória a Krédo príslušnými veršami piesní JKS s podmienkou, aby sa veriaci postupne naučili misálové texty“. (Liturgický spevník pre tretie tisícročie, s. 78) Odpoveď bola veľmi dobrá pre nás, lebo v tej dobe nejaký jednotný nápev na glóriu nebol. A možno sa iba domnievať, či vôbec nejaký bol, keďže „v slovenskom klére i medzi organistami boli zaznamenané tendencie udržať možnosť nahrádzania misálových textov na Glória a Krédo piesňami JKS ako trvalý stav“. (Liturgický spevník pre tretie tisícročie, s. 78) Preto bolo nutné nejaké spevy zhudobniť. Začalo sa pracovať na terajšom Liturgickom spevníku 1 (ďalej len LS1). Pomaly vznikali rôzne nápevy, dokonca celé zostavy nápevov s Kyrie, Glória, Krédo, Sanctus, Agnus Dei. LS1 priniesol veľmi veľký prínos pre liturgiu. Začala sa uvádzať do praxe tzv. aktívna účasť veriacich (SC, čl. 48, MS, čl. 15). Zrazu veriaci neboli len pozorovatelia, ale stali sa súčasťou liturgie. Mohli zapojiť to textov ordinária. Spievali Kyrie a iné... Ale zatiaľ stále hovoríme len o rukopise LS1. Autori v období tvorby publikácie „Liturgický spevník pre tretie tisícročie“ (2000) konštatovali, že tento jav nahrádzania stále pretrvával, ale bohužiaľ tento jav stále ešte pretrváva i po 50 rokoch od DVK, i po 35 rokoch od spomínaného dekrétu.
V LS1 by sme sa dočítali, že okrem iných troch možností spevu Glória možno použiť kancionálovú pieseň. (LS1, s. 22, bod d) A tu nastáva problém: LS1 si na prvý pohľad odporuje so Všeobecnými smernicami Rímskeho misála (ďalej len VSRM), kde v čl. 53 sa píše: „Text tohto hymnu nemožno zameniť s iným.“
Vysvetlenie problému je nasledovné. LS1 vydaný v roku 1990, ale schválený v roku 1985 obsahuje spomínanú možnosť spevu kancionálovej piesne. Ale v roku 1984 vypršala platnosť dekrétu o dočasnom nahrádzaní misálových textov piesňami JKS (pozri vyššie), ale v tomto období je už rukopis LS1 hotový.
Ak by sme i naďalej mali pochybnosť, ako to v skutočnosti je, VSRM vydané v roku 2002 tento problém objasňujú a iné texty ako v RM zakazujú.(VSRM, čl. 53 – Glória, čl. 67 – Krédo)
Ak by sme listovali Rímsky misál, zistili by sme, že na slávnosti, sviatky a cezročné nedele je medzi úvodným spevom a kolektou – modlitbou dňa – uvedené slovné spojenie „Oslavná pieseň“. Chcem podčiarknuť slovo pieseň. VSRM udávajú, že „ak sa tento prastarý a ctihodný hymnus nespieva, majú ho recitovať všetci spolu alebo si dva chóry navzájom odpovedajú.“ (VSRM, čl. 53) Prelát Ambróz Martin Štrbák O. Praem vo svojej knihe Liturgia Eucharistie uvádza, že recitovanie Oslavnej piesne je tak isto nevhodné ako recitovať národnú hymnu. „Aj keď v základe je jeho názor správny, že ak sa niečo má spievať, tak nech sa to spieva, v uvádzaní do praxe je bližšie VSRM.“ (SLLic. Pavol Zvara, PhD., osobná informácia) Naozaj je niekedy nutné Glóriu i recitovať. A pri nedokonalom zbore, najmä na dedinách, ak nie je prítomný organista, by bolo asi aj na horšej úrovni ako ju recitovať – spievať bez organa. (porov. VSRM, čl. 40) LS1 ďalej dodáva, že recitovanie Glórie treba pokladať iba za núdzové riešenie. (porov. LS1, s. 22)
Dokument Musicam Sacram (1967) uvádza, že Glória patrí do druhého stupňa spievanej omše. (MS, čl. 30) Čiže možno ju recitovať, ak je prvý stupeň v danej „Missa cantata“ (MS, čl. 29) Ale na väčšine územia, ak sa spieva, tak sa spievajú i procesiové spevy, čím „posúvajú“ stupeň spievanej omše na tretí.
VSRM uvádzajú, že Glóriu začína kňaz alebo, ak je to vhodné kantor, zbor. (VSRM, čl. 53) Prax však ukazuje, že ak nie je kňaz dostatočne hudobne pripravený, je lepšie, ak Glóriu začína zbor, či kantor. Ako príklad uvediem najjednoduchší nápev na Glóriu – 648. I jej začiatok je veľmi často kňazmi používaný. Avšak nie je to veľmi umelecké, ak kňaz začne v inej tónine ako je zharmonizovaná daná Glória. Nehovoriac o tom, že kňaz začne iný nápev ako sa potom ďalej pokračuje. Prenechanie začiatku je obzvlášť potrebné, ak sa jedná o zložitejšie nápevy.
Liturgický spevník 1 ďalej uvádza spôsoby spevu: (LS1, s. 22)
a) Striedavý spev.
U nás na Slovensku často používaný. Prax ukazuje, že striedanie predspeváka a ľudu je chvályhodné, ale problém nastáva ak v jednej obci spieva ľud celú Glóriu a vo vedľajšej tú istú Glóriu spievajú striedavým spevom.
b) Spev zhromaždenia bez striedania.
Na Slovensku najpoužívanejší spôsob.
c) Spev zboru.
Najmenej používaný spôsob. V zmysle vyšších hudobných nárokov možno ponechať celé Glória zboru. Na rozdiel od spevu Sanktus, kde sa musí celé zhromaždenie zapojiť,(MS, čl. 34.) do spevu Glória sa ľud zapojiť nemusí. Glória je oslavná pieseň, a preto ak zbor spieva nejakú majestátnu Glóriu s viachlasom – ad maiorem Dei gloriam – nemožno chcieť aby sa doň zapojil i ľud.
· Prednášanie na spôsob responzória.
Napr. u nápevov 743, 749 a 750. Tento spôsob LS1 neudáva v úvode, ale z notového zápisu daných nápevov takýto spôsob vyplýva. (Tento bod nie je uvedený ako bod d, pretože v LS1 sa bodom d rozumie kancionálová pieseň.)
LS1 udáva možnosť spievať Glóriu s latinským textom i v slovenskej omši i na gregoriánske melódie.
Prax a výskum ukazuje, že stále používanie jedného nápevu je pre ľud nezáživné a cyklicky sa opakujúce a preto je ba priam až nevyhnutné, aby sa nápevy Glórie menili, minimálne podľa liturgického obdobia. „Problémom sa však stáva schopnosť jednotlivých organistov zvládnuť tieto rozličné nápevy.“ (SLLic. Pavol Zvara, PhD., osobná informácia)
Slovenská liturgická komisia pri zostavovaní nápevov na Glóriu myslela i na sv. omše za účastí detí. Pre ne platí osobitný predpis. „Na uľahčenie spevu Glória sa môžu používať príslušnou autoritu schválené spevy v národnom jazyku, aj keď sa ich texty úplne nezhodujú s predpísanými liturgickými textami. V národných liturgických spevníkoch sa nachádzajú skrátené textové parafrázy upravené pre detské chápanie.“ (Liturgický spevník pre tretie tisícročie, s. 78) Zmeny textu vychádzali z predpokladu, že ak je možné upraviť pre deti eucharistickú modlitbu, na ktorú sa vzťahujú najprísnejšie predpisy, o to skôr možno získať cirkevné schválenie na úpravy hymnu Glória pre spev detí. Jedná sa o nápevy 749 a 750. Tu treba podotknúť, že iba v týchto nápevoch je zatiaľ zmena textu schválená (Schválila Slovenská liturgická komisia dňa 30. 12. 1985, LS1: Imprimatur Mons. Ján Sokol, 4. 1. 1990), v iných zatiaľ zmeny textu schválené nie sú, preto je neprípustné hocijaké iné textovo zmenené Glórie používať na sv. omši.
Zhodnotenie: Použitie kancionálovej piesne namiesto Glórie je v súčasnej dobe zakázané, ale i napriek tomu je to žiadané a obľúbené, lebo pri realizácii sa obvykle sedí, zatiaľ čo u Glórie sa stojí. Ak sa niekomu tak páči text, či melódia piesne, ako riešenie by som navrhol, hrať slohu JKS „Glória“ na Gratiarum, ak sa sloha obracia na Boha Otca a objavuje sa tu i prvok chvály a vďaky.
Poďakovanie patrí Mgr. Rastislavovi Podperovi, PhD. za cenné rady a sprístupnenie literatúry.
