Cesta

Kráčam, idem cestou tam,

ciel ukážu mi roky.

Dúfam že tam nejdem sám,

Bože veď tie moje kroky.

Občas zbieram polená,

čo padajú mi pod nohy.

Keď lámu sa mi kolená,

a smutný padám do vody.

Zatnem päste, vezmem kríž,

veď padať je , ľudské.

Vstávať to je božský zvyk,

i keď cesty, tie sú klzké.

Keď k cieľu sa priblížiť chcem,

musím spraviť krok.

Možno pôjdem celý deň,

možno celý rok.

Tak nestrácaj nádej,

hlavu dvihni hore.

Keď kráčať budeš naďalej,

víťazstvo je tvoje.