Krása

Krása

Dostal som nápad že krásu nájdem,
netúším však, či ľudskú má tvár.
Rozmýšlam v duchu,pokiaľ až zájdem
či čaká ma smola či nebodaj zdar?


Na púti mojej začúl som hlas, 
to šeptom tichým vravel mi muž, 
na ženu pozri to jedna z krás, 
tie pery a oči, našiel si už!

Pre maliara krásou je, rozkvitnutý sad,
vtedy je štastný, šteťec chce mať. 
Keď broskyne vinú sa sta ružoví had,
tak vraví mi on, tu cestu si skráť!

Započúl som v parku, smutný detský plač,
čo trápí to dieťa? Otáska je vnás.
Čo mu usmev vičari, čože to je zač?
Vtom jak anijel z neba prišiel mamin hlas.

Hla krásny je obraz, krásny je i zvuk, 
krásny je aj človek s krasnou dušou dnu.
Krásna je žabka, čo z vody robí kuk, 
odpoved je prostá, krása všade tu.