&Na hrane

NA hrane


Kroky naše v každý deň cez život nás vedu.
V mysli nosím taký sen chcelo by to zmenu.
Kam sa vydať, kam mám ísť, i krok začínal pádom.
Zrazu som sa odhodlal, sám si budem pánom.

V hlave hlások sťaby anjel, dáva sladkú radu
Na ulici v prostred davu, zbaliť niaku babu.
Stačí chvíľa, nežný úsmev, zopár sladkých hadích slov
Nepočúvať druhú stranu, o chvíľku už kráčam snov.

Niečo v kúte mojej duše, smutne tíško šepká,
počkaj, zastav , nerob to hranica je tenká.
Prekonal som chvíľku pochýb, už strhávam tenký šat,
dotyky a spŕška bozkov, oddávam sa v hriešnu slasť.

Ráno cítim vôňu sladkú, vlasov krásnej ženy,
čo sa spiacky vedľa mňa, len na trofej mení.
Tiché kroky ma už nesú, preč z tohto bytu,
moju dušu ukryl som do jadrového krytu

Ďalší deň a ďalšia výzva čo dnes znova skúsim?
Ženy chľast či ľahká droga, niečo predsa musím!
Teraz svet čo vôkol je, pri nohách mi leží,
a Diabol sa usmieva si na mojom noži.