Pán priemer, pardon, pán premiér je pripravený teda po vyše 20 rokoch v politike slúžiť Slovensku. V poriadku, však by bolo načase, povie si väčšina ľudí...alebo žeby nie? Uvidí sa v druhom kole o dva týždne...Z takýchto neštastne formulovaných sloganov sa potom človek musí automaticky pýtať, že teda koho to zastupoval doteraz? Žeby kolóniu z marsu? (Podobnosť farby planéty s ‘vierovyznaním’ je čisto náhodná, autor tým nechcel nič naznačovať!). Potom z tohto aj vychádza dalšia otázka a to, že čomu resp. komu pán Fico doteraz tak horlivo slúžil...Žeby tým kamarátom, mecenášom a rôznym über-firmám o ktorých sa človek kade-tade dočíta kadejaké bu-bu-bu veci? Človek fakt teraz nevie čo si má o tom myslieť, keď sa to tak nasilu núka z bilbordu pochybovať, že koho záujmy boli zastupované doteraz (zvyšné bilbordy totiž hovoria “pripravený pre ľudí”…).
V poriadku, trochu vážnejšie teraz do toho umierania (pardón, moratória!),viem že tieto rečnícke otázky by mali byť skôr adresované marketingovým ‘moz(-s)kounom’, ktorí by si takéto nemiestne žarty mohli odpustiť (pozdravujem touto cestou zodpovedných neštastníkov z firiem Uptown Production resp. Istropolitana Advertising, ktorí už fakt nič asi niečo zaujímavého a nekonfliktného asi nevedia vymyslieť…). Celkovo sa dá povedať, že celá predvolebná kampaň bola…akoby ani nebola. Suchá asi ako tohtoročná zima…vyžiadala si len jednu obeť, ktorá spáchala predvolebnú harakiri a tým, že vystúpila z kampane, si práve možno vďaka tomuto dôstojnému a sebareflexívnemu aktu zaslúžila byť asi tou najvhodnejšou voľbou. Niekedy ‘byť pripravený’ je byť aj pripravený odísť z boja v ktorom vyhliadky na úspech sú nereálne, poprípade dokončiť to, čo sa začalo a kde je ešte veľa roboty, však pán priemer…a zase, pardón pán premiér, dúfajme že som sa takto pomýlil voči vám naposledy…v prvom, ale hlavne aj v druhom zmysle.
Post Scriptum: Jedna z vecí ktoré mi chýbali počas kampane bol aj uštipačno-satiricky nadnesený humor, ktorý by celé divadlo trochu odľahčil...Som si vedomý, že časy Markoviča sú dávno preč (spolu s Filipom alebo Radičom), ale k demokracii politická satira patrila neodlúčiteľne od nepamäti. Karikatúry na to samé nestačia...To že sme stratili aj toto dôležité 'tretie oko' bude asi aj indikácia, že buď sme povyrástli alebo totálne zakysli na podobné nastavovanie zrkadla našej spoločnosti, alebo sa predsa len na niečo, niekoho čaká, keďže ževraj "znovu ide o veľa"...
