Slovenský dôchodkový systém
Odjakživa je I. pilier dôchodkového systému definovaný ako zásluhový, nie solidárny. Dokonca aj dnes na webe Sociálnej poisťovne nájdeme túto definíciu:
Prejavom výrazného prvku zásluhovosti v tomto systéme je prepojenosť výšky platieb do systému s výškou poskytovaných dávok. Nároky poistenca voči poistnému systému sa odvíjajú od zaplateného poistného, ktoré je hlavným zdrojom financovania systému dôchodkového poistenia.
Čo to teda znamená? Zjednodušene povedané, kto viac zarába, platí vyšší odvod do Sociálnej poisťovne a preto jeho budúci dôchodok zo Sociálnej poisťovne (z I. piliera) bude vyšší.
Toto pravidlo žiaľ posledné roky platí menej a menej, a do dôchodkového systému sú zavádzané rôzne dávky a odmeny, ktoré sú opakom zásluhovosti. Štát teda má záujem podporiť práve tých, ktorí do systému neprispievali a zložiť by sa na to mali tí, ktorí do systému prispievali, a toto veľa so zásluhovosťou nemá spoločného.
Jedným z takýchto opatrení je aj minimálny dôchodok.
Minimálny dôchodok
Minimálny dôchodok je vypočítaný ako násobok životného minima. Je naviazaný na počet ,,odpracovaných rokov´´ (presnejšie počet rokov dôchodkového poistenia), čo znamená, že výška minimálneho dôchodku pre človeka, ktorý odpracoval 30 rokov je nižšia ako výška minimálneho dôchodku garantovaného človeku, ktorý odpracoval 40 rokov. Pre predstavu najnižší minimálny dôchodok pre dôchodcu, ktorý odpracoval 30 rokov je 397,30 € (od 01.01.2025) a výška minimálneho dôchodku pre človeka, ktorý odpracoval 40 rokov je 467,20 €.
V praxi to funguje tak, že Sociálna poisťovňa danému dôchodcovi vypočíta jeho riadny starobný dôchodok a ak podľa aktuálneho vzorca nedosahuje výšku minimálneho dôchodku, tak mu je doplatené do výšky minimálneho dôchodku.
Prečo je minimálny dôchodok neférový
Vzhľadom na to, že slovenský dôchodkový systém je ešte stále definovaný ako zásluhový, minimálny dôchodok umelo dvíha výšku dôchodku ľuďom, ktorí si tak vysoký dôchodok nezaslúžia (podľa dnešného vzorca na výpočet dôchodku), vzhľadom na výšku ich zaplateného odvodu do Sociálnej poisťovne.
A teraz trochu čísel, aby sme si ukázali, aký zásluhový systém máme a ako ,,férový´´ je minimálny dôchodok:
Máme 2 ľudí A a B.
Človek A odpracoval 40 rokov, celý život robil za 66 % priemernej slovenskej mzdy, čo je za minulý rok 943,80 € v hrubom (66 % z 1 430 €). Jeho dôchodok sa mu vypočíta vzorcom 0,66x40x17,7688(aktuálna dôchodková hodnota) = 469,10 €.
Človek B bol tak trochu špekulant, v rámci zákona, ale špekulant. Zamestnal sa vo vlastnej 1-osobovej s.r.o.-čke, kde si vyplácal minimálnu mzdu (750 €) na polovičný úväzok (750:2 = 375 €) tak, aby platil čo najnižší odvod. Rovnako pracoval 40 rokov, ako pán A. Vzhľadom na jeho zaplatený odvod do Sociálnej poisťovne, by mala byť výška jeho zaslúženého dôchodku na úrovni cca 200 €. No potom príde inštitút minimálneho dôchodku a povie, že minimálny dôchodok pri 40 odpracovaných rokoch je 467,20 € a špekulantovi treba každý mesiac doplatiť vyše 260 €. Doplatiť z tých odvodov, ktoré platil aj pán A, ktorý za 40 rokov riadneho platenia odvodu do Sociálnej poisťovne má dá sa povedať rovnaký dôchodok, ako pán B - optimalizátor.
Je toto férové? Má byť v zásluhovom systéme prvok, ktorý odmeňuje neplatičov a tým, ktorí do systému riadne odvádzajú nedá nič navyše? Majú ľudia v SR motiváciu platiť odvody do Sociálnej poisťovne?
Prečo je minimálny dôchodok nelogický
Minimálny dôchodok nemáme v systéme až tak dlho, prečo bol však do systému zavedený? Argument niektorých politikov, ktorí zavádzali minimálny dôchodok bol, že dôchodky niektorých ľudí, ktorí síce odpracovali veľa rokov, no za nižšiu mzdu sú prinízke. Áno, ukázali sme si to na pánovi B (vyššie), ktorý by naozaj mal dôchodok len 200 € pri 40 odpracovaných rokoch. Preto vznikol nápad minimálneho dôchodku.
Ten je pre budúci rok 397,30 € pri odpracovaných 30 rokoch. Zároveň však máme zákonom definované životné minimum pre dospelého človeka, teda za koľko vie Slovák prežiť, aby sa nedostal do hmotnej núdze. Toto životné minimum je od 01.07.2024 stanovené na 273,99 €. Inými slovami, 45-ročný Slovák prežije za 274 €, dôchodca však potrebuje na prežitie aspoň 397 € (len pri 30 odpracovaných rokoch), čo je nelogické a štát tým hovorí, že životné minimum je nereálne, lebo dôchodca musí dostať viac, ako je minimum. Tak ako to teda je? Dôstojná suma, za ktorú prežijeme je 274 alebo 397 €? Ktorá platí?
Aby zásluhový dôchodkový systém ostal zásluhovým, minimálny dôchodok by nemal existovať. Namiesto toho by sa mala určiť vyššia hodnota životného minima, ktorá by naozaj odrážala realitu napr. tých 370 €, ktoré dnes dôchodcovia majú. Dôchodcovi by sa vypočítal jeho zaslúžený dôchodok, pánovi B (vyššie) pokojne spomínaných 200 € a štát by mu doplatil do výšky životného minima +170 €, minimálny dôchodok by preto nemal opodstatnenie a zároveň by ostala v tomto bode zachovaná zásluhovosť dôchodkového systému. Dôchodcom teda nik nezávidí ich minimálne dôchodky, len by mali byť financované inak.
A prečo je to dôležité? Kvôli zásluhovosti, ale hlavne udržateľnosti dôchodkového systému, aby sme na dôchodky mali nie len my, ale aj naše deti a deti ich detí. Ak totiž existuje minimálny dôchodok, tento je doplácaný z peňazí určených na starobné dôchodky. Ak by bolo vyššie životné minimum a nízkopríjmovým dôchodcom by boli doplácané k dôchodku dávky na dorovnanie životného minima. Tieto peniaze by nešli z rozpočtu na starobné dôchodky a dôchodkový systém by sa stal udržateľnejším. Pre predstavu za rok 2023 bolo z rozpočtu na starobné dôchodky vyplatených 8,2 miliardy € a zaplatené na odvodoch na starobné poistenie bolo 6,1 miliardy €. Teda už dnes pri relatívne dobrej demografii je systém vo vysoko červených číslach, nemá teda v rozpočte priestor na dotovanie minimálnych dôchodkov už dnes a to sa ani nebavíme o budúcnosti, kedy bude demografia v SR výrazne horšia.
Ďalším nezásluhovým opatrením je vianočný/13.dôchodok, ku ktorému napíšem pár slov už budúci týždeň.
