Slovenská republika pristúpila po roku 2003 k rozsiahlej reforme dôchodkového systému, v dôsledku čoho sa jednopilierový systém so stanovenými dávkami PAYG (pay as you go - systém priebežného financovania s medzigeneračným prerozdelením) zmenil na systém postavený na troch samostatných pilieroch. Bol to veľmi správny krok smerujúci k presunu časti zodpovednosti za svoj budúci dôchodok zo štátu na jednotlivca.
Spomedzi krajín strednej a východnej Európy má SR tretí najmenej udržateľný dôchodkový systém. Slovenskú republiku predbehli všetky ostatné krajiny V4 aj krajiny ako Rumunsko a Bulharsko. (Štúdia – Udržateľnosť dôchodkového systému, 2016)
Slovenský dôchodkový systém je definovaný ako zásluhový, no posledné roky sa mení na solidárny, Slovensko by sa v záujme o lepšiu udržateľnosť systému malo vrátiť k systému zásluhovosti tak, ako to robia aj iné európske krajiny. Veď doba, kedy mal mať každý rovnako tu už bola, no asi sa na ňu zabudlo a niektorým politikom sa myšlienka socializmu opäť pozdáva (treba si ujasniť, mať rovnako, znamená mať málo).
Najväčším problémom priebežne financovaného dôchodkového systému je demografický vývoj, za posledných 50 rokov sa znížil počet narodených detí na ženu z 3,04 na 1,4 dieťaťa. Logicky teda, ak generácia baby boomu dnes pracuje a prispieva tak na dôchodky dnešným dôchodcom (cca 1,95 ekonomicky aktívnych obyvateľov na 1 dôchodcu), čo sa stane, keď táto početná generácia bude čerpať z dôchodkového systému a my mladí budeme musieť financovať toto množstvo dôchodkov? (v roku 2060 cca 0,8 ekonomicky aktívnych obyvateľov na 1 dôchodcu). Ponúkajú sa 3 logické možnosti. Buď pracujúcim stúpnu odvody na starobný dôchodok 2,5-násobne alebo sa výška dôchodku dôchodcom 2,5-násobne zníži, alebo kombinácia týchto 2 riešení.
Našťastie existujú aj iné riešenia, ktoré dokážu aspoň čiastočne zvrátiť nepriaznivý stav udržateľnosti dôchodkového systému. O všetkých problémoch dnešného systému a o jeho možných riešeniach napíšem najbližšie týždne sériu článkov. Pre optimistov chcem len povedať, že riešenie zlej situácie si bude vyžadovať politickú odvahu a nie populizmus, teda na Slovensku ostane len v rovine úvah.
