Keď mi večer sníček pozatvára očká,
sníva sa mi krásna o Tebe rozprávočka.
Si v ňom nočná víla, krajšia sťa z ruže kvet
a nie je druhej takej bych´ prezrel celý svet.
Viem, že nie som hoden tej ruže lupeň mať,
no moju večnú nádej nemôže nikto vziať.
Nechoď preč víla, nechaj ma ešte žiť,
bo ja sa neviem Tvojou krásou nasýtiť.
I keď ma vzbudíš, nenecháš večne spať,
no v srdci mojom vždy budeš miesto mať.
Moje malé srdce horký plač postihol,
ľutujem, že sám som Ti to povedať nestihol.
Vždy budem s láskou na Teba spomínať,
a Tvojmu srdcu vždy túžiť úctu vzdať.
Navždy mi v mysli zotrvá Tvojich vecí pár,
prečistá duša, anjelsky nežná tvár.
Nezídi z cesty nezablúď v nočných tmách,
bo by som mal veľký o Teba víla strach.
I keď srdce Tvoje nebudem nikdy mať,
no moju nádej mi nesmie nikto vziať.
Bol by som Ti ruží natrhal celý sad,
vedz, že Ťa budem vždycky mať pevne veľmi rád.
