Čau, volám sa Mišo. Mám 21 rokov. Tak ako veľa z vás, nie je mi jedno, čo bude s našou krajinou a chystám sa voliť. Situácia v našej spoločnosti ma povzbudila napísať môj prvý blog, ktorý vám priblíži, čo sa odohráva v hlave mladého človeka. Konkrétne som sa zameral na mladého konzervatívneho voliča, lebo o nich je momentálne veľký súboj.
Apokalypsa pre konzervatívneho voliča.
Kde sú konzervatívni lídri? Podľa všetkého sa náš výber zúžil na neonacistov; zlodejov a klamárov; sexuálnych deviantov; rusofilov… a dalo by sa dlho ďalej menovať, no k normálnej osobnosti by sme sa len ťažko dostali…
Odmietam súhlasiť s tým, že tu nie je nikto normálny. Ale prečo potom mlčia? Prečo my mlčíme? Prečo nevieme jasne pomenovať, kto je to reálne zlo?
Keď sa na netflixe má natočiť film, v ktorom je satira na Krista, tak sa v šíkoch spisujú petície a ľudia sa bijú do pŕs, ako bojú za tie pravé hodnoty. Keď však ide o reálny problém, o veci, ktoré aj ovplyvnia naše každodenné životy, tak mlčíme. Nepomenujeme zlo.
Ja túžim po politikoch, ktorí budú úprimní, slušní a budú schopní viesť dialóg. Ich agenda nebude postavená len na tom, že bojujú proti genderu, potratom, medveďom, utečencom… Preto im však aj my musíme dať rázne najavo, že toto nie sú témy, ktoré sú pre nás podstatné.
Prečo je problém mať dúhové Slovensko?
Pred tým, ako sa vytočíte a napíšete komentár, že som pomýlený mladý chlapec, čo ešte nič nezažil - a predsa mám rovnaký hlas vo voľbách ako vy. Preto budem rád, ak mi konštruktívne budete argumentovať. To je základný pilier, na ktorom by mala fungovať spoločnosť. Na diskusii.
…
Kampaň, ktorá bola posledné voľby na Slovensku, pracovala najmä s emóciami a populizmom. Rovnako ako kampaň v týchto voľbách. Totižto, keď si nájdeme spoločného nepriateľa, máme na čom stavať. Ako som už spomínal, buď sú to utečenci, LGBTIQ+ komunita, Fico, Matovič, rómovia… Takto to však nemá byť.
Ja už nehodlám voliť podľa kultúrno-etických zásad. Nie, pokiaľ tieto zásady budú naoko brániť politici, ktorí sú v politike teraz. Ja chcem v politike slušnosť a dialóg. To je pre mňa priorita. Lebo len s dialógom vieme prísť k porozumeniu a k riešeniu. Ak dovolíme politikom, aby nás stále polarizovali na dve skupiny, nikam sa neposunieme. Preto sa počúvajme a nekreslime červené čiary tam, kde nepatria. Naozaj tu nemáme reálne problémy, ktoré ohrozujú našu krajinu? Prečo máme stále klapky na očiach?
Som úprimne presvedčený, že lgbti ľudia neohrozujú tradičnú rodinu. Keby som mal vymenovať 50 najväčších problémov, ktoré ohrozujú Slovensko, tak žiadne z vyššie spomínaných vecí by tam nebolo. Hrdo bojujeme proti gender ideológii, ako keby to bol jediný hriech, ktorý ničí našu spoločnosť. A čo pýcha politikov? Tá vám nevadí? Čo ich nenávisť voči iným ľuďom? Prečo toto ignorujeme? Prečo sa tvárime, že byť gejom je horšie, ako byť zlodejom, alebo vrahom? Kde je naše pochopenie, vľúdne ucho, snaha o vzájomnú pomoc? Čo keby sme radšej o tom viedli kultivovaný dialóg? Vyjadrili s čím nesúhlasíme a s čím by sme naopak, súhlasiť vedeli?
Nesmie sa zabúdať na to, že sme sekulárny štát. Morálne môžeme byť aj proti nemanželskému sexu, ale predsa ho nejdem legislatívne obmedzovať.
Preto budem voliť na základe hodnôt a rétoriky, ktorú politici vyjadrujú navonok. Pretože nenávisť, ktorú tu prezentujú “kvázikonzervatívne” strany, nemá nič spoločné so správnymi hodnotami. Znova sa vás opýtam: Naozaj vidíte väčšie ohrozenie v sexualite dvoch ľudí rovnakého pohlavia, ako v nenávistných prejavoch?
Ježiš vravel, kto je bez viny, nech hodí kameňom. Avšak títo politici by hádzali kameňmi skôr, akoby stihol dopovedať.
Tak koho teda (ne)voliť?
Neviem. Určite sa však dá vybrať. Keďže som však kritizoval vlažnosť a kľučkovanie pri vyjadreniach určitých politikov, poviem vám, koho určite nevoliť. Smer, SNS, Hlas, Republika, Sme Rodina, ĽSNS. Všetky tieto strany sa schovávajú za nejaké hodnoty, za nich vraj bude lepšie, oni tu narobia poriadky. Smer aj Hlas tu vládli 12 rokov. Počas ich vlády sa nám rozpadlo zdravotníctvo, rozkradli sa eurofondy a boli zavraždení dvaja mladí ľudia.
Rovnaký prípad aj so SNS. Šíria ruskú propagandu, vládli so smerom a majú miliónové kauzy, ktoré dopomohli k tomu, v akej chudobe sa teraz zmieta Slovensko.
Republika sa svojim slušným a kultivovaným vystúpením len snaží zakryť to, ako bezcharakterní naozaj sú. Mazurek je právoplatne odsúdený extrémista, Uhrík nevie odsúdiť holokaust, Špaček vešia čiernu zástavu počas SNP. Vnášajú strach a rozkol do ľudí na vôkol. Takto politika vyzerať nemá.
Prečo som však nevylúčil žiadnych liberálov?
Pretože aj keď s nimi nesúhlasím v rôznych bodoch programu, je to politika, ktorú chcem vidieť na Slovensku. Vedieť viesť dialóg a nie len útočiť na všetko a všetkých naokolo. Nemať svoj politický úspech postavený len na populizme, ale prichádzať s konkrétnymi návhrmi, ako zlepšiť život na Slovensku. To je priorita číslo jeden.
Keď nám prestane kolabovať zdravotníctvo, keď tu nebude korupcia, keď nám bude fungovať verejná doprava, keď sa nikto nebude báť ísť večer do mesta… Vtedy môžeme diskutovať o tom, či nás ohrozujú nejakí američania, sionisti, medvede alebo LGBTIQ+…
Malý dovetok…
V najbližších rokoch tu dobre nebude. Slovensko musí začať šetriť a správne hospodáriť, krízy ešte dlho nebudú končiť, hypotéky len tak neklesnú. Tieto veci sa nezmenia aj napriek tomu, čo nám všetko politici sľubujú. Čo sa však môže zlepšiť je náš prístup a pomoc jeden druhému. Poďme spraviť zmenu zdola. Majme trpezlivosť s názormi, s ktorými nesúhlasíme, s láskou spolu diskutujme, a možno tým nakazíme aj našich politikov.
