Áno, lanovka na hole.
Martin a Turiec je dnes už len slabým odleskom toho, čo kedysi znamenal. Hrdé mesto, v krásnej kotline, najskôr luteránske a národo-buditeľské, potom strojárske a dnes ... bez identity a na úpadku. A ešte aj tú lanovku nám ukradli. Alebo sme si ju nechali ukradnúť? Asi je to jedno, nemáme ju. A dnes stojíme pred voľbou, či lanovku má „chcieť“ postaviť mesto alebo nie.
Skúsim tak trochu zoširoka. Pred časom som napísal blog o vývoji počtu obyvateľov Martina. Jednoduchý grafický update. (zdroj egov.sk)
Strácame zhruba 400 ľudí ročne. Pri poklese počtu obyvateľov pod 50 000 dochádza k výraznému prepadu na financiách z podielových daní. Pri znížení obyvateľstva na 49999 by sme podľa údajov z roku 2018 prišli zhruba o 2 200 000 EUR ročne. Čiže zhruba o 10% príjmu z podielových daní. A to samozrejme nie je konečná cifra. Menej ľudí znamená aj menej vlastných príjmov. O tomto však inokedy – presnejšie a detailnejšie. Tie peniaze však budú chýbať. Aj tá MHD niečo stojí, aj tie dotácie musia odniekiaľ pritiecť, aj tie cesty treba z niečoho opravovať, aj tú kultúru musí niekto zaplatiť. Ak nič nespravíme, nič nepokazíme, ale zároveň sa musíme pripraviť na menej služieb, menej dotácií a ešte menej investícií do chodníkov, parkovísk, či ciest.
Ako však súvisí počet obyvateľov s lanovkou? Odpoveď znie vcelku jednoducho. Práca a pracovné miesta. Pracovné miesta, ktoré sú generované zákazníkmi. No a z každého pracovného miesta sú dane a tie sú základným zdrojom príjmov nášho mesta. Jednoduché.
Malý príklad. Momentálne je výrazným zdrojom príjmov pre Martin nórska a islandská enkláva na lekárskej fakulte (odmysliac si montážne fabriky). Ide o stovky zahraničných študentov, ktorí u nás v Turci mesačne utratia rádovo stovky až tisíce EUR. Na ubytovanie, na stravu, na nákupy bicyklov, na zábavu (áno, samozrejme aj oni pijú), ... Keby sme ich vymenili, napríklad za českých (pijú rovnako, len tie bicykle si nekupujú), tak Martin príde ročne zhruba o 5-10 miliónov EUR. Tie dnes končia v našich kaviarňach, obchodoch alebo iných prevádzkach. Z týchto peňazí vznikajú nový malý podnikatelia, nové pracovné miesta, nové služby. Bez nich by odliv obyvateľov z Martina pokračoval výrazne vyšším tempom.
Späť však k lanovke. Napriek môjmu liberálnemu postoju k ekonomike nevidím dnes uchopiteľnejšiu a realizovateľnejšiu vec než je lanovka. Pomôže nám naštartovať to, čo u nás už dávno „zdochlo“ – cestovný ruch.
Pocitovo to mnohí tak vnímame. Za všetko dva grafy. Detailnejšie sa k tomu vrátim inokedy.
Za posledných 20 rokov bolo najviac turistov v okrese Martin v roku 2005. To je rok, kedy bola ukončená prevádzka lanovky. Odvtedy to ide od desiatich k piatim. Dobre to demonštruje druhý graf, kde vidno prenocovania. Pokles znamená, že turisti tu nemajú čo robiť a idú inde. No a prenocovania turistov sú hlavným cieľom turistického ruchu z pohľadu mesta. Tie znamenajú príjmy pre podnikateľov, mzdy pre zamestnancov a dane pre samosprávu.
Dnes nemáme na stole desať projektov na oživenie Martina. Vnímam len jeden a tým je lanovka. Áno je to veľa peňazí. Áno hore sú tí zlí papaláši, ktorým Hrnčiar dovolil rozparcelovať naše Hole. Áno, je tam firma, ktorá sľúbila lanovku postaviť a nepostavila ju. Áno, lanovka nemusí byť v konečnom dôsledku návratná a uvádzaná suma nie je pre mesto konečná. No vždy je lepšie robiť nedokonalé veci, než nerobiť nič, tak ako doteraz.
Samotná lanovka nie je len o turizme. Priemysel sa automatizuje a ľudia potrebujú pracovné miesta v službách. A služby v Turci dokážeme dnes najjednoduchšie naviazať na lanovku. Tá môže byť dôvodom, ktorý obnoví ubytovacie kapacity na Stráňach. Tá môže byť motorom rozvoja letného turizmu na Holiach. Lanovka dokáže rozbehnúť incomingové agentúry a najrôznejšie produkty cestovného ruchu. No a v neposlednom rade lanovka vráti život do Martina a pritiahne turistov, ktorí u nás v Turci nechajú peniažky, ktoré budú zvyšovať kvalitu nášho života.
Cestovný ruch generuje pracovné miesta a príjmy, ktoré by inak do regiónu nikdy neprišli. Tento priemysel nepotrebuje výstavbu jednoúčelových výrobných hál s trojzmennou prevádzkou. Nepotrebuje jednoúčelové stroje, ktoré kedykoľvek presuniete. Je to odvetvie, ktoré je stabilným prvkom životnej úrovne v regióne. Môže prispieť aj k stabilizácii exodu mladých, ktorí po pobyte v zahraničí, majú možnosť vrátiť sa do rodného kraja. Môžu doniesť know how späť domov, nakoľko veľká časť cestovného ruchu je postavená na rodinných podnikoch.
Práve mesto Martin má byť tým lídrom, ktorý dokáže „predať“ celý Turiec turistom. Lídrom, ktorý má iniciovať spájanie subjektov vo všetkých oblastiach cestovného ruchu. Pre inšpiráciu nie je nutné chodiť ďaleko. Stačí sa pozrieť na Liptov a cestu, ktorú tento región absolvoval za posledných 15-20 rokov. Dnes je tento región príkladom toho ako dokážu spolupracovať subjekty cestovného ruchu a samospráva. Všetci majú jasnú víziu a cieľ. Výsledkom je „priemysel“, ktorý na Liptove generuje stovky a tisíce pracovných miest.
Ak si myslíte, že sa mýlim alebo, ak nesúhlasíte, nehejtujte. Dajte nápady, možnosti, ktorými sa má mesto zaoberať. Napíšte v diskusiách fakty, argumenty, námietky. Čokoľvek, čo pomôže naše mesto a náš región zachrániť finančne, aby sme si potom mohli spoločne postaviť povedzme nový zimák, či nové kúpalisko. Alebo mi jednoducho napíšte na michal@uhercik.sk .
