Národný cintorín je len jeden - v Martine

Písmo: A- | A+

Históriu nezmeníme a ani neprepíšeme zákonmi a preto ma veľmi nemilo prekvapila aktivita poslancov Národnej rady s cieľom udelenia titulu Národný cintorín pre Ondrejský cintorín v Bratislave.

 V žiadnom prípade nechcem znevažovať post Bratislavy ako ekonomického, politického a sídelného lídra v rámci Slovenska. Snažiť sa však prisvojovať si históriu a kultúrne dedičstvo beriem obozretne. Podporné materiály k návrhu zákona stoja na vode a preto si dovolím nižšie pár poznámok.

 Ešte predtým by som však rád popísal stručne históriu tohto návrhu. Už v roku 2017 Ján Budaj pripravoval novelu zákona o Bratislave Ondrejský cintorín chátra, všetko by mohla zmeniť jedna veta | Noviny.sk. Cieľom bolo získanie prostriedkov na obnovu Ondrejského cintorína. Cestou bolo vyhlásenie za Národný cintorín, o čo sa snažil v roku 2018, no neúspešne. Neviem, či práve takto máme riešiť všetky národné kultúrne pamiatky na Slovensku. Len v Martine by si dotačné prostriedky zaslúžili desiatky historických budov a miest. Nikomu však ani nenapadne kvôli tomu dávať do zákona špeciálne postavenie tej alebo onej nehnuteľnosti. A to ani nehovorím, aké stovky pamiatok po celom Slovensku by si zaslúžili rovnaké alebo vyššie prostriedky. Faktom je, že už od roku 2017 prichádza k nevídanému zavádzaniu o tom, že Národný cintorín v Martine nemá kapacitu na pochovávanie osobností. Toto sa potvrdilo aj vo včerajšom statuse p. Budaja, kde opätovne a bezbreho zavádza (1) Facebook .

 V dôvodovej správe k novele sa píše mnohé, no žiadny argument nie je natoľko pravdivý, aby sme dnes túto tému otvárali. Hneď v úvode predkladatelia hovoria „Návrh na vytvorenie bratislavského Národného cintorína nie je návrhom, ktorý by išiel proti poslaniu Národného cintorína v Martine, ale je jeho logickým pokračovaním. Národný cintorín v Martine, dnes už zaplnený, má mať aj naďalej to isté postavenie, ako doteraz.“ Tu dochádza naraz k dvom zavádzaniam.

 Prvý argument je, že logickým pokračovaním Národného cintorína v Martine má byť ten v Bratislave. Pri všetkej skromnosti, logickým pokračovaním Národného cintorína v Martine je jeho rozšírenie v Martine. Mesto Martin disponuje rozlohou 90 000 m2 určených práve na tieto účely priamo v susedstve súčasného cintorína. Druhý argument je, že v Martine sa už na Národnom cintoríne nepochováva. Nie je to pravda. Pre osobnosti slovenského národa je naďalej vyčlenených viacero miest a na Národnom cintoríne sa naďalej pochováva. Naproti tomu je v predošlom odseku konštatované predkladateľom, že na Ondrejskom cintoríne sa od päťdesiatych rokov minulého storočia pochováva iba výnimočne.

 Ďalej sa snaží predkladateľ ohýbať historické fakty o výnimočnosti postavenia mesta Martin. Historický fakt je, že napriek všetkému bol Martin centrom národnej kultúry Slovákov a preto tu nájdeme budovy, ktoré priamo súvisia s kreovaním slovenského národa. Národný dom, Prvá budova Tatra banky (Deklarácia národa slovenského, definovanie Slovenskej národnej rady), Viacero budov Matice Slovenskej, Slovenská národná knižnica, Slovenské národné múzeum, ... a teda aj Národný cintorín, kde sú pochované viac ako tri stovky osobností, ktoré neodmysliteľne patria k budovaniu nášho národa.

 Absolútne zvláštne je ďalšie konštatovanie „S odstupom času a aj vzhľadom na niekdajšie postavenie Slovákov v Rakúsko-Uhorsku možno konštatovať, že také osobitné postavenie, aké malo pre Slovákov v druhej polovici 19. storočia mesto Martin, už v súčasnosti nemusí plniť žiadne slovenské mesto. Spoločenská a politická situácia sa diametrálne zmenila: Slovensko nadobudlo štátnu zvrchovanosť, ktorej výrazom je aj hlavné mesto Bratislava.“

 Nech čítam ako čítam, hovoríme o tom, že história je nepodstatná a predsa dnes je Bratislava lídrom. Načo ostatné mestá, veď neznamenajú nič. Tento odsek sa ma nesmierne dotkol a to mám čo povedať aj k jednému, aj k druhému mestu. To pri každej zmene ako rozdelenie Československého štátu, zvrchovanosť Slovenska, vstup do EU, ... ideme ohýbať históriu? Mám za to, že cesta je presne opačná. Budovanie vzťahu k histórii u generácií a to v miestach, kde sa konala.

 Ďalej v dôvodovej správe je uvedené: „Ondrejskému cintorínu môžeme dať nové poslanie: stať sa miestom posledného odpočinku pre pamätihodných predstaviteľov mesta a štátu, ale aj cirkvi a kultúry, aký nám v hlavnom meste, a vlastne aj na Slovensku, akútne chýba.“

 Neviem odkiaľ predkladatelia berú odvahu tvrdiť, že jediné miesto, kde môžu osobnosti mať miesto posledného odpočinku je práve Národný cintorín v hlavnom meste. Sú desiatky pietnych miest, ktoré sú rádovo významnejšie ako Ondrejský cintorín z pohľadu pochovaných osobností. Napríklad Modra, kde nájdeme pochovaného Ľudevíta Štúra a Zochovcov. Ďalej Slávičie údolie, kde sú pochovaní Alexander Dubček alebo Jozef Króner. Následne Dolný Kubín, kde nájdeme pomníky P. O. Hviezdoslava alebo Janka Matušku. Alebo Bradlo a posledné miesto oddychu Rastislava Štefánika. A samozrejme mnohé iné.

 Ak existuje teda vôľa a financie, aby sme definovali nové poslanie Národného cintorína, tak logickým pokračovaním je rozšírenie súčasného cintorína v Martine. Toto pokladám za úprimný záujem o vybudovanie resp. rozšírenie národného pietneho miesta. Toto miesto by malo byť výsadou pre spočinutie aj súčasných osobností slovenského národa. Áno, možno mesto dostatočne nevyužíva historický potenciál a národný potenciál tohto miesta, no poďme to teda zmeniť. Kde je vôľa, tam je cesta.

 Presne ako návrh definuje, zvýšme dotáciu pre Národný cintorín (ale ten existujúci) a poďme budovať Národný panteón, ktorý je dlhodobo pripravený na pozemkoch vo vlastníctve mesta Martin. Tieto pozemky boli práve na tento účel darované mestu pred dvoma desiatkami rokov. Dotvorme pietne miesto do 21. storočia, aby aj zahraničné návštevy nekončili pri návšteve Slovenska len pri prečiarknutej tabuli Bratislava, ale videli aj kus nádherného Slovenska a jeho histórie. Toto nedosiahneme koncentráciou v Bratislave, ale podporou práve historických častí Slovenska ako Turiec, Spiš, Orava, Liptov, ...

 Sám som veľmi prekvapený, že práve v tomto čase je nutné prichádzať s takto konfrontačným návrhom zákona, ktorý opäť len rozdeľuje a nespája. Rešpektujem snahu povýšenia akéhokoľvek pietneho miesta, kde sú osobnosti súčasné alebo minulé, na vyššiu úroveň, no Národný cintorín máme len jeden – ten v Martine.

PS: Ak zdieľate môj názor, budeme s kolegami radi, ak podporíte našu petíciu pre prehodnotenie, resp. stiahnutie tejto právnej úpravy tu: Národný cintorín môže byť len jeden! - Peticie.com

Skryť Zatvoriť reklamu