Pohosti a nechaj sa pohostiť

„A to sa nebojíš, že Ti neznámi hostia niečo ukradnú?“ Touto otázkou často reagujú ľudia, keď im priblížim, ako hostím „neznámych“ ľudí u seba doma a ako to isté využívam v opačnom garde. Vďaka internetu máme výbornú možnosť rozšíriť a spestriť svoje cestovateľské zážitky a kontakty s ľuďmi z inej kultúry. Ak ju ešte nepoznáte, čítajte ďalej.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

O čo ide

Od roku 2005 pôsobím aktívne v sieti Hospitality Club a od vlani aj v (o jeden rok staršej) sieti CouchSurfing. Prvá ma v súčasnosti takmer 450 tisíc členov, druhá prekročila nedávno milión. Zaregistrovaných členov, z ktorých len časť je aktívna.

Obidve fungujú na rovnakom princípe. Záujemca si vytvorí profil a keď niekam cestuje, môže si cez sieť nájsť kamaráta, u ktorého bude bývať. Rovnako môže u seba poskytnúť útočisko neznámemu cestujúcemu. Ubytovanie sa poskytuje zadarmo – nie je to pravidlo, no zatiaľ som sa nestretol s prípadom platenia a taký hostiteľ do týchto sietí moc nepasuje. Niektorí domáci síce môžu mať od hosťa nefinančné očakávania, ako napríklad priniesť vlastné potraviny, uvariť jedlo, umyť riad a pod., avšak často sa na to hostia ponúknu sami bez požiadania. Štandardne treba počítať iba s priestorom na spanie (väčšinou gauč, posteľ alebo nejaká rohož) a pre istotu mať so sebou spacák. Hostitelia núkajúci posteľ aj s bielizňou a čistým uterákom sú skôr výnimkou. Ako hostiteľ je dobre však byť pripravený, že napriek upozorneniam k vám príde hosť bez spacáku, pripravený spať bez prikrývky. Vtedy je na rozhodnutí hostiteľa, ako to vyrieši. Ja mám po ruke starší spacák a deku.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Poskytovanie nie je podmienkou využívania ubytovania, zvyčajne však každý, kto pochopí myšlienku dobrovoľnosti siete, chce byť sám aj hostiteľom, pokiaľ mu to podmienky doma dovolia.

Na komunikáciu zväčša stačí angličtina, občas sa môže vyskytnúť partner, ktorý ju neovláda. To však nemusí byť prekážkou kontaktov. Záleží na tom, ako si veríte. Raz som hostil asi 50-ročného Igora z ukrajinskej Poltavy, ktorý okrem materčiny hovorí len po rusky. Dorozumieť sa na Slovensku a v Poľsku mu však problémy nerobilo, aj keď jeho hostitelia nevedeli po rusky.

Zlodejov sa nebojím

Na to, aby zlodej niečo získal takýmto spôsobom, musí vedieť pracovať s internetom, byť schopný sa dohovoriť v cudzom jazyku, vybaviť a (zväčša aj) zaplatiť si cestu do zahraničia, vypraviť sa na ňu, nájsť bydlisko svojho hostiteľa... a vôbec nevie, ako to bude u neho vyzerať, či tam vôbec bude niečo zaujímavé na prilepšenie. Ukážte mi na zlodeja, čo by sa chcel „živiť“ takýmto komplikovaným spôsobom. Zlodej je preto zlodejom, lebo hľadá ľahké cesty, ako prísť k pôžitku. Myslím si, že táto medzi ne nepatrí.

SkryťVypnúť reklamu

Pochopiteľne nemožno nikdy niečo také vylúčiť, no pravdepodobnosť je snáď menšia ako to, že sa nám stane dopravná nehoda. Taktiež stretnutia s členmi sietí a rozhovory pri nich ma utvrdzujú, že ide jednoznačne o prínosné stretnutia, ktoré človeka obohatia, a netreba sa báť. Na základe takýchto skúseností nemáte potom problém dôverovať „neznámemu“ od prvého momentu stretnutia. Ak sa predsa len cítite neisto, môžete využiť prostriedky, ktoré obidve siete ponúkajú. V profiloch potenciálneho kamaráta si možno pozrieť komentáre od ľudí, ktorí ho už stretli a dôverujú mu. CouchSurfing navyše ponúka overenie profilu určitou zodpovednou osobou v danom meste alebo oblasti, čím si človek zvýši svoju dôveryhodnosť. Ide však o platenú službu. Podľa štatistiky ju dosiaľ využilo 13% členov siete.

SkryťVypnúť reklamu

Ako príklad dôvery ponúkam svoju úplne prvú skúsenosť s Klubom pohostinnosti. Vo francúzskom Nantes nás už Pierre aj so svojím bratom ani nečakali a na daný večer si naplánovali rodinnú slávnosť na vidieku. Odrazu sme sa objavili pred domom. Riešenie? Narýchlo upratali obývačku a kuchynský kút, posedeli sme hodinku pri vínku a odovzdali nám kľúče od bytu, v ktorom sme prenocovali sami. Pri svojom návrate ráno o deviatej našli všetko v poriadku a my sme sa vydali na ďalšie putovanie. A to podotýkam, že Pierre bol novým členom a my sme boli jeho prví hostia a okrem pár správ sme sa nikdy predtým nestretli. Taká dôvera inšpiruje.

SkryťVypnúť reklamu

Výhody pre hosťa

Prvá a často podstatná výhoda, čo človeka napadne pri hľadaní hostiteľa, je ušetrenie na ubytovaní. Hlavným cieľom a oveľa väčším prínosom však je kontakt dvoch strán, ktoré majú úprimný záujem spoznať niekoho nového, niečo pre neho urobiť, a tým sa navzájom obohatiť. Aj keď ubytovanie čistotou, poriadkom a službami môže zaostávať za štandardom hotela, cenné informácie o miestnych pomeroch, starostlivo uvarená miestna špecialita či obohacujúca konverzácia v cudzom jazyku pri pive v obľúbenom podniku hostiteľa na konci ulice to bohato vyvážia. Ako hostia môžeme vidieť, ako žijú ľudia doma, ako vyzerajú ich domácnosti, aké majú názory, čo ich teší a čo trápi. Návšteva novej kultúry je takto oveľa bohatšia.

Z pamäti sa mi vynárajú nádherné zážitky napríklad pri prehliadke Moskvy v podaní obetavej sprievodkyne Kati, Kyjeva od Geňu či neoceniteľná pomoc Číňana Genejina pri pohybe v Jinane a okolí. Keď sme dorazili do zakarpatského Beregova k Olegovi a jeho rodine, dobre padla bohatá večera z typických ukrajinských jedál, či kopa užitočných informácií s mapami pred odchodom do kopcov. Nemec Kay v Clausthale nám zasa ukázal zaujímavosti skúmania mikročastíc vo firme, kde pracuje (ako inak by som niečo také videl pri klasickej návšteve?). Na začiatku tohto roku mi zasa poskytla ohromnú pomoc Turkyňa Maral, ktorá mi nielen prepožičala na prvých šesť zaragozských nocí svoju posteľ, ale spolu s ekvádorskou kamarátkou Pamelou mi obetavo pomohli zorientovať sa v meste a nájsť si svoje vlastné ubytovanie. Neviem a ani si nechcem predstaviť nadbytočné starosti, ktoré by som mal bez nich, keby som sa aj so všetkou batožinou musel naládovať do nejakej ubytovne a všetko hľadať bez znalosti španielčiny.

Výhody pre hostiteľa

Keď sa pozrieme na druhú stranu, ja si najviac cením príležitosť na zmenu v každodennom stereotype, na inšpiráciu, na konverzáciu v cudzom jazyku alebo len jednoducho udržiavanie sa v styku s cestovaním, aj keď mi to práve pracovné povinnosti nedovolia. Je to tiež test tolerancie a otvorenosti seba a ľudí, s ktorými bývate, vašej spoločnej domácnosti, či ste spolu schopní prijať na chvíľu – na začiatku cudzích ľudí a po chvíli už – nových kamarátov.

Tu v Zaragoze sa mi hneď po otvorení ubytovacej ponuky roztrhlo vrece so žiadosťami. V priebehu troch mesiacov dvanásť návštev – to je toľko ako v Žiline za dva roky... Väčšinou študenti, praktikanti, či čerství absolventi vysokej školy – hlavy otvorené novým zážitkom a zaujímavým rozhovorom. Zvlášť zaujímavou osobou bola hneď prvá, Francúzka Marilyn, dlhodobo bývajúca v karavane v okolí Lyonu, ktorá sa vybrala autostopom do Afriky nakrúcať amatérsky film o lacnom cestovaní. Či Holanďan David, ktorého jednoročné putovanie po svete sa práve blížilo do záverečného finišu.

Z návštevy môžete mať niekedy aj nečakaný úžitok. Napríklad Nemec Mirko mi daroval príbeh od svojho obľúbeného autora Hermanna Hesseho s názvom Siddhartha – je to moja prvá kniha v španielčine – odštartoval som ju minulú nedeľu. Alebo raz ma v Žiline navštívil mladý nemecký športový novinár (robí to ako hobby popri práci), ktorý ma vzal so sebou ako svojho asistenta do hľadiska ostro sledovaného súboja predkola Ligy majstrov vo futbale MŠK Žilina – Slavia Praha (bola to tá prvá z troch bezgólových pohárových remíz za posledné 2 roky), a tak vyriešil moju dilemu, či si kupovať drahý lístok, keď sa televízny prenos definitívne (a pre mnohých nepochopiteľne) zrušil. Mal som to naživo a zadarmo ako novinár...

Limity nadšeného ubytovania

Nič nie je ideálne a aj ubytovanie cez internet má svoje limity. Z môjho pohľadu je najväčším problémom nájsť voľného kamaráta vo veľkých turisticky atraktívnych mestách ako napr. Londýn, Paríž, Berlín, Rím, Budapešť, Barcelona... Bohužiaľ, je to daň za príliš veľký záujem cestovateľov oproti možnostiam. Niektorí potenciálni hostitelia dostávajú v sezóne aj niekoľko žiadostí denne a pri takej frekvencii to aj ten najväčší nadšenec začne časom ignorovať... Alebo prinajmenšom nestíha odpovedať. Môže sa stať, že napíšete aj tridsať žiadostí a dostanete iba zopár negatívnych odpovedí. CouchSurfing má síce zavedené sledovanie, ako na žiadosti člen odpovedá (vidíte to v jeho profile), no nemám pocit, že by to bolo nejako zvlášť účinné. Napríklad pred týždňom som hľadal ubytovanie v Madride a z cca 20 vyslaných žiadostí (zhruba napoly v oboch sieťach) máme s Levidom 3 pozitívne odpovede – všetky z Hospitality Club.

Treba sa pripraviť, že komunikácia pred cestou si vyžaduje čas a trpezlivosť. Ako drobné zlepšováky môžem odporučiť kontaktovať členov, ktorí sú v sieti noví – síce nemajú odporúčania, no zväčša ešte nováčikovský zápal nevyprchal a šanca je väčšia. Takisto sa ako vhodným javí osloviť niekoho radšej v blízkom okolí metropoly, odkiaľ je centrum dobre a rýchlo dostupné verejnou dopravou. Takíto ľudia isto dostávajú menej žiadostí a vášmu záujmu sa potešia viac. V dnešnej dobe úžasných googlovských služieb (Google Maps) si to žiada iba trochu viac času na plánovanie. Nuž a listy je vhodné formulovať čo najviac osobne (s nejakým odkazom na profil), nie iba „copy-paste“.

Záverom

Aj keď (logicky) drvivá väčšina členov sú študenti, resp. ľudia krátko po štúdiách, možno stretnúť aj starších ľudí, ktorí sú však mladí duchom. A o tom takéto ubytovanie práve je. Typický člen ubytovacej siete dobre ovláda aspoň jeden iný jazyk ako materský, je otvorený, pozitívne mysliaci, snaží sa učiť nové veci, rád chodí pešo alebo na bicykli (a čosi aj znesie), má zmysel pre šetrenie, triedenie odpadu, vie sa bez problémov prispôsobiť druhej strane, dokáže prežiť aj v skromnosti, či rád nezištne obdaruje. Nezriedka sa stáva, že hosť donesie vlastné potraviny a uvarí večeru alebo aspoň umyje riad po jedle. A tiež aj to, že hostiteľ povie: „cíťte sa tu ako doma“, poukazuje domácnosť a ponechá vám slobodu pohybu – ako doma. Takto sa vzťah hosť-hostiteľ stáva rovnocennejším a z návštevy sa stáva rozširovanie svojho priestoru, kde sa cítime doma.

Prajem vám veľa príjemných skúseností.

Michal Žarnay

Michal Žarnay

Bloger 
  • Počet článkov:  30
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Dosiaľ hlavne učiteľ dospelých ľudí a občiansky aktivista. Píšem o tom, na čo práve najviac myslím. Zoznam autorových rubrík:  SpoločnosťŠpanielskoNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

42 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

713 článkov
SkryťZatvoriť reklamu