Konečne ticho. Ticho mojej obrovskej izby, ktorá má šancu byť mojím domovom až do konca tohto roka. 19 metrov štvorcových – takú veľkú izbu som ešte neobýval. Posteľ s nočným stolíkom, stôl, skriňa, dve stoličky, napoly pohodená, ešte celkom nevybalená batožina a ... kopa miesta. Ak si to úspornejšie poukladám, tak bude na kamennej dlažbe priestor aj na tanečný parket. A možno aj osem párov by sa komfortne zmestilo... Otvoríme si v izbe klub?
Včera som sa nasťahoval do nového bývania. Je to asi najväčší výsledok prvého týždňa. Zo štyroch navštívených bytov sa do finále dostali dva. Po tuhom rozmýšľaní vyhral tento – krásny, priestorný, po čiastočnej renovácii. Teda zariadenie spální pre štyroch obyvateľov je vynovené, zariadenie spoločných priestorov je skôr staré. No aj tak spravil byt na prvý pohľad na mňa taký dojem, že napriek pár zjavným praktickým nevýhodám som si ho napokon vybral.
Najväčšie nevýhody doliehajú na mňa dnes – prvý deň po nasťahovaní. Som tu sám, kopa vecí tu chýba(la) a niektoré ešte nefungujú. Napríklad kúrenie. Všetko je technicky nachystané. Aj sme to včera pri preberaní skúšali. LED-ky bojlera veselo žmurkajú, no radiátory sú studené a voda tiež. A to nech skúšam otáčať všetkými možnými kohútikmi, čo som našiel. Neviem, kde je problém. Či v technike alebo vo mne. Správca vlastníka Carlos mi na dnešnú SMS-ku ešte nezareagoval, takže možno budem musieť vydržať do pondelka, na ktorý sme sa dohodli.
Teda ešte jeden a pol dňa v chlade. Napodiv ale nedrkocem zubami. Vonku je síce na španielske pomery dosť chladno, ale vo vnútri je to celkom znesiteľné. (Dnes opäť snežilo, no už je teplejšie ako v stredu a štvrtok – hoci na žiadnom pouličnom displeji som za celý týždeň nevidel mínusovú teplotu, párkrát mala na mále). Asi pomáha vyhrievanie susedných bytov. A aj to, že som na to trochu zvyknutý. Tak to hádam nejako vydržím a otestujem svoju doma trénovanú otužilosť. Aspoň budem trochu solidárny s európskymi spoluobčanmi, ktorí sú v podobnej situácii vďaka rusko-ukrajinským vrtochom. Čítal som, že aj na Slovensku hrozí voľajaká katastrofa. Nebojte sa, som s vami. ;-)
Horšie je to už s ďalšími nedostatkami. Studená voda odsúva dokončenie upratovania a čistenia starého i nového riadu na budúci týždeň. Ráno som si zasa vyskúšal, ako sa jedia rukou vločky – pochopil som, že lyžica je celkom dobrý vynález. Kým staršieho skla a porcelánu bolo v škatuliach v kuchyni viac než treba, príbor som nenašiel žiadny. A moja nedávna reorganizácia v cestovnej toaletnej taštičke doma vyradila malú lyžičku (lebo je z nezdravého hliníka) z ďalších ciest, a teraz mi táto posledná záchrana chýbala. Neskôr cez deň som si chcel uvariť polievku. Mal som na ňu všetko, len nie funkčný elektrický sporák – ten sme včera veru neotestovali... Chyba.
Aj preto som bol večerať zasa v reštike v obchoďáku GranCasa, ktorý mám hneď vedľa bydliska cez hlavnú cestu – tak blízko, že by som skoro mohol ísť v šľapkách. Je to veľké centrum na spôsob Au-parku. A bol tam hurhaj zodpovedajúci sobotňajšiemu večeru. Tak ako cez deň v susednom Carrefoure, kde som strávil vyše troch hodín pri dvoch veľkých nákupoch do bytu. Nemám vôbec rád davy ľudí. No keď ma situácia dohnala... A navyše má GranCasa poslednú vec, ktorá mi doma ešte chýba: Internet. Tak som musel zniesť jačanie miestnych detí a tínejdžeriek po španielsky popri zbežnom nakuknutí, ako sa vyvíja plynová kríza, rozbieha zimná futbalová príprava, či komu z mojich kamarátov sa opäť voľačo narodilo... Chvalabohu, že som už z toho mraveniska preč.
Absencia internetu i samota v byte sa snáď časom vyriešia, keď prídu ďalší nájomníci. Aj sa tu vraj bol všelikto pozrieť, no nik nenašiel odvahu to tu rozbehnúť po rekonštrukcii sám ako ja. Za odmenu som si mohol vybrať najlepšiu izbu a tiež som dostal nejaké darčeky, čo vraj ostatní nedostanú... Tak verím, že to už bude len lepšie a počas roka sa budem môcť krásnym bývaním pochváliť aj svojim blízkym.
Je pomaly jedenásť a ja ešte čulo klepem. Voľáko rýchlo sa na mňa španielsky časový režim prenáša. (Ak si slovenský študent, tak tento odsek pokojne preskoč, nič prevratné sa nedozvieš.) Samozrejme už z domova príde človek pripravený, že sa tu všetko koná neskôr a všeličo sa odkladá na „maňana“. No úplné dôsledky si uvedomíte až na mieste, keď prídete na (podľa svojich zvykov dosť neskorý) obed pred druhou do ľudoprázdnej reštaurácie a pri vašom odchode o hodinu sú temer všetky stoly obsadené. V Číne o tomto čase prestávajú servírovať obed, tu začínajú. Ja som ešte nenabehol úplne na španielsky spôsob, no dlhoročný režim sa mi tento týždeň posunul minimálne o jednu hodinu, v niečom aj o tri. Väčšinou ma k tomu donútilo okolie, no tak či onak je celkom lákavé odchádzať do práce pred desiatou.
Keď to vezmeme podľa faktov: Carrefour má otvorené od desiatej do desiatej, časť obchodov a úradov začína o deviatej a začiatok vyučovania o 8:00 sa považuje za veľmi skorý. Obedňajšia prestávka so siestou je od druhej do štvrtej-piatej (aj v zime) a na večeru sa podniky zapĺňajú až pred deviatou. Posledné autobusy štartujú pred pol dvanástou. Teraz je tu rovnaký čas ako u nás. Tipujem, že letný čas Španieli nepoužívajú (veď aj načo si presúvať svetlo z večera na ráno?), tak budú o hodinu pozadu.
Už ma oziaba na nohy a ešte čaká španielčina (štyri lekcie za týždeň je pozadu za plánom), takže ďalšie pikošky nabudúce. Prajem pohodové dni.
