Myseľ neviem vypnúť,
Neviem čo sa deje.
Prestanem na nej lipnúť,
Veď nikam to nespeje,
Hoci možno sa mi smeje.
Život ide ďalej,
Stará pravda vraví.
Do pohárika nalej
Srdce, cit a nádej,
A tajne jej to pridaj do kávy.
Hej! ticho kričím hej!
Svieži vietor vej!
Do mojich dní.
Zídi z cesty boľavej,
Nie si žiaden Darmoděj,
Spáľ ostatky hnilých pní.
Kričím hej! hej!
Vyhni sa veci zlej,
Veci špinavej,
Existencii stratenej,
Úbohej, zatratenej
A užívaj si deň.
Zas kričím hej! hej!
Môžeš zmeniť svoj dej,
Svet nepreklínej,
Radšej sa zasmej,
divnej veci verejnej
a všetko zlé na sebe zmeň.
Zas kričím hej! hej!
Teš sa z nej,
Bytosti ľúbeznej,
Bytosti neskazenej,
Čo pre teba je určená.
Tak kričím hej! hej!
Nechoď do tej
Lásky zmätenej,
Lásky boľavej,
A keď už aj hej,
Neoškri si kolená,
Ale pouč sa z nej.
