Matúš Čák a jeho družina
Matúš Čák sa narodil v roku 1260 ako syn palatína Petra. V priebehu svojho života postupne po najbližšej rodine dedil majetky na Slovensku. V službách kráľa Ondreja III. sa zúčastnil dobývania pohraničných hradov, ktoré zaujal rakúsky vojvoda Albrecht. V roku 1291 ho Ondrej III. odmenil za služby titulom kráľovského najvyššieho lovca s funkciou bratislavského župana. Okrem bohatých príjmov mal aj veľký vplyv a moc.
Po roku 1290 sa rozvetvená rodina Hont – Poznanovcov začala hádať o majetky rodu. Panstvo sa bránilo proti rozhodnutiam kráľa Ondreja III. Po korunovácii Ondreja III. za kráľa výtržníctva pokračovali. To využil pre svoj zámer v roku 1293 palatín Peter a jeho syn Matúš Čák, ktorý do svojej družiny prijal Kazimírových synov.
Ich príbeh je príbehom nefalšovaných zbojníkov.
„Matúš“, zakričal Pongrác, keď zbadal Matúša Čáka. „Už druhý deň za Tebou putujem aj s mojimi bratmi. Chceme sa pozhovárať, či nás prijmeš do svojej družiny. Nemáme v sebe pokoja odvtedy, čo sme sa postavili proti Ondrejovi. Nemôžeme sa uchýliť na jedno miesto a Ty dobre vieš, že v bitkách sme udatní. Dozaista si budeme navzájom prospešní, mienil Pongrác.“ Matúš sa na neho zadíval a dlhšie premýšľal. Znenazdajky vykríkol: „Poď za mnou“, ukazujúc mu prstom smerom k sebe. Vošli do pivničných priestorov a tu mu Matúš vraví: „Sadni si, priateľ môj a porozprávaj mi o sebe a tvojich bratoch.“ Pongrác si pustil ústa na špacír a pán hradu ho len v tichosti počúval. Ani si neuvedomil, ako dlho rozpráva a čo všetko už o sebe a svojich bratoch vyzradil. Matúš bol veľmi dobrý poslucháč, ale aj veľký stratég. Privítal preto Pongráca a jeho bratov a spočiatku sa ku Kazimírovým synom správal ako ich ďalší brat. Prvé tri mesiace sa tváril veľmi chápavo, keď mu bratia niečo vysvetľovali. Postupom času však Matúš spoznal slabé i silné stránky každého z nich, čo neskôr aj patrične využíval. Skúšal, ako sa budú k sebe chovať, keď bude na nich šíriť plané reči a rozprávať výmysly o tom, ako na seba donášajú. Keď zistil ich povahy začal sa rozprávať najviac s Pongrácom a Lampertom, ktorí nikdy nevyzradili nič o tom, kde a kedy lúpili, koho kde ozbíjali atď. Pred týmito dvoma bratmi bol viacej ostražitý, keď im chcel niečo povedať. Neskôr, keď Pongrác ochorel, začal Matúš Čák premýšľať nad tým, ako svojich spoločníkov obrať o ich majetky. Zachoval sa k nim veľmi nepekne. V príhodnej chvíli obral bratov o ich všetky staré majetky. Najprv obsadil hrad Bojnice a v zime 1296 až 1297 zabral aj hrad Rajec i Lietavský hrad. V tomto období zomrel aj Kazimírov syn Pongrác. Zaujímavosťou je, že Matúš Čák od roku 1297 zastával aj funkciu palatína krajiny. Panovník Ondrej III. neskôr z dôvodu zneužívania moci zbavil Matúša hodnosti kráľovského palatína.
