spravím nejaké kolečko. Dlho som ani nemusela rozmýšľať- niekedy sa stane, že sa to ukáže samo. Tak tomu bolo aj dnes. Netrvalo ani pol sekundy a mala som jasnú predstavu. Nebolo síce najvľúdnejšie, ani to ma neodradilo od môjho cieľa. Už som si ho raz stanovila, tak ešte to by mi ostávalo... Už som túto trasu absolvovala niekoľkokrát, tak som sa rozhodla, že si ju pre zmenu prejdem z opačnej strany. Nie je na tom predsa nič zlé, práve naopak. Nejaké scenérie mi prišli iné- buď to bol uhol alebo to mohlo spôsobiť niečo iné. Nesmel chýbať fotoaparát, nebola by som to ja, keby som si dnešok nezaznamenala. Nie každá fotka je dokonalá, aj to záviselo od spomenutých javov. Javov, s ktorými sa bežne stretávame. Len mierne mrholilo, čo mi dovolilo dokončiť prechádzku podľa plánu. Kráčala som síce opatrnejšie- čo keby - ale z dojmu príjemných chvíľ, toho či oného záberu, neľutujem. Podarilo sa mi aj pookriať, zakaždým načerpám energiu a môžem ísť s hrdo vztýčenou hlavou ďalej.
Tu je malá ukážka:
Helena Michlíková
