v hlave presnú predstavu. Keď hovorím presnú, tak do slova a do písmena.Lenže... lenže opäť mi nedala krása a zvláštnosť, tvary a farby oblakov nevynímajúc, aby som ju aj neuskutočnila. A pritom som dokonca už mala predstavu prológu, mám za to, že aj niečo viac. No ale stalo sa a ja sa zase raz povenujem ich kadejakým tvarom, umiestneniu na oblohe atď. ... Vlastne sa celý dnešný deň javil ako príjemný, teploty síce klesli ale to bolo vskutku len kozmeticky. Z tohto všetkého vyplýva, že som sa vybrala na prechádzku, dnes však so zámerom upriamiť svoju pozornosť a fotoaparát práve na ne. Predpokladám, že som mohla byť čiastočne ovplyvnená aj nedávnymi, nazvanými Altocumulus lenticularis. Tie mali ale doslova geomerické tvary. Tie dnešné sa od nich líšia ale veď nič sa nedeje dvakrát, nič nie je rovnaké, no a o to viac ma to potešilo. Mám teda zachytené oblaky z dneška, môžem sa nimi prezentovať a nemusím sa ani v najmenšom obávať, že by ma mohli napadnúť za kradnutie patentu. To je to posledné, čo by som chcela. Naviac to nie je ani v mojej povahe, také niečo by som si nedovolila.
Keď sa už začalo schyľovať k večeru, spoza okna ma prekvapila ružovkastá farba. Ihneď som išla zitiť o čo sa jedná, čo za tým je. Keď som zistila, že za ňu môže Slnko v spojeni s oblohou, ostala som potešená. Nie je to nejaký umelovytvorený klam, nikto smerom k nám nevysiela svetelné záblesky. Teda aspoň nie dnes a o tomto čase.
Pri mojej predstavivosti som videla v každom jednom nejaký obraz, akési stvárnenie čohosi. Postupom času som si ich začala dávať do súvislostí a výsledok sa dostavil pomerne rýchlo. Musím si ale nechať aj nejaké tajomstvo, čiže budete mať možnosť vnímať ich len po vizuálnej stránke. Môže sa stať, že si sami spravíte obraz. Každý v nich vidíme niečo iné.
Helena Michlíková
