hrou na bicie. Keďže sa nám nepodarilo prísť hneď na začiatok, musím si ho pozrieť na internete. Ale Martina sme teda vystihli ako sa sluší a patrí. Jeho grandiózne vystúpenie ma privádza k nemému úžasu. Nedokážem si ani v najlepšom sne predstaviť, žeby som niekedy ja sama takou frekvenciou udierala paličkami do nástrojov. Ani náhodou. Obdivujem túto jeho danosť. Zahral nám niekoľko skladieb. Každá bola z iného súdka. Čiže bol jeho koncert zaujímavý aj zmenami rytmu a svojou pestrosťou. Nakoniec- ako vždy.
Musím sa priznať, že na prvé pozvanie som nejak extra nezareagovala. Možno to bolo spôsobené počasím. Neviem. No ale nakoniec som si v hlave zrátala dve a dve a v momente som zmenila názor.
Z dôvodu, že musel Martin Valihora asi po hodine odísť, sme sa premiestnili ešte do inej sály.
Aké milé prekvapenie ma v nej čakalo. Po pár minútach do nej vošiel aj Boris Čellár. Keďže už mal svoj koncert za sebou, aspoň takto sme sa mali možnosť na chvíľu vidieť a porozprávať. Jeho vystúpenie sme totiž prepásli.
Tak budem aj naďalej sledovať eventy, aby mi už žiaden ďalší neušiel.
Helena Michlíková
