vlastne neviem. V každom prípade ale platí, že po zhliadnutí napríklad hororu nebudete spať práve najlepšie. Bol to aj môj prípad. V detstve, raz keď som bola cez letné prázdniny u krstnej, ma zobral bratranec na Čeluste do letného kina. No, ďakujem pekne. Celý film som presedela ako prikovaná, pamätám si dokonca ako som sa ešte celou cestou nazad triasla. Lenže…. lenže čo by som nešla ? “ Nie som nejaký strachopud ”. To nie- vôbec. Čiže sme si celý, cca 2-hodinový film, odtrpeli. Bola s nami aj sesternica. Samozrejme, že sme to nechceli v žiadnom prípade priznať, veď…
A práve to “ veď “ neskôr viedlo k hororovému snu, z ktorého som sa okamžite prebudila- ako inak- a následne som už v žiadnom prípade nemohla zaspať.
Evidentne to ale bol zážitok, keďže sa mi vybavil po Y rokoch.
Helena Michlíková
