Hudba, pokiaľ sa to hudbou dá nazvať, je počuť až 600 m odtiaľ. Niet sa čo čudovať, keďže sa ozvena nesie prázdnym priestranstvom- cez lúku. No čo, tak zase raz skoro po roku nebudem počas týchto dní dobre spať. Keď som dnes išla okolo, ako som mala možnosť vidieť a len tak by-očko narýchlo spočítať ľudí, je ich tam taká dobrá stovka. S pribúdajúcim časom ich bude stále viac. Veď sú tam aj rôzne stánky. Tak bude záujem aj o ne. Osobne som tam nebola, celkom mi stačilo ísť okolo . Dokonca aj vôňa pečienky sa nesie až k nám. Čiže som o nič neprišla. Nechápem ako sa môžu deti voziť na jednom druhu kolotočov, je to akoby raketa, pri ktorej pohybe sú pomerne dlhý čas spustené aj dole hlavou. Výskajú pri tom, kričia, ale ísť tam idú. Tak teraz neviem, či od radosti alebo od strachu.
Už len čakám, kedy sa ozve Helena Vondráčková a budem aj ja spokojná. Budem si môcť povedať, že aj tento rok mysleli aj na mňa. :-D Snáď ju budem čo chvíľa počuť, som už dosť nervózna. Taká Helenina Dlouhá noc by mala atmosféru len zvýrazniť.
Zdá sa, že sa jej nedočkám. Ale práve som sa pristihla ako si spievam : A Ty mi vravíš, veď ja Ťa mám tak rada... .
Helena Michlíková
