to malých, vlastne prečo iba ich - kľudne sa tejto forme relaxu môžu venovať aj starší, keď si v jednej z chvíľ trávených na pláži pri mori len tak ľahnú na piesočnú pláž a zanechajú na nej svoj otlačok a ... a plán by vyznel asi nasledovne: Chcela by som sa ním prezentovať, bol to aj môj prípad, aj mne sa to stalo. " Aha, čo som dokázala !" Začiatok prebehne ako je už spomenuté vyššie, ibaže ihneď nato sa z mora začnú valiť vlny s ich nebezpečnou rýchlosťou a silou, že sa skoro ani sami nestihnete ukryť niekam do bezpečia. V milióntine sekundy sa Vaša snaha o vrytie sa do pamäte, teda v tomto konkrétnom prípade do piesku, rozpadne ( skoro doslova a do písmena ) ako hrad z piesku. Lenže Vy na to v tej chvíli nemôžete nahliadať ako na niečo zlé, nemôžete a ani sa nesmiete nechať zastrašiť aj keď tomu tak je. Vy si musíte určiť priority. Musíte zareagovať na novovzniknutú situáciu a Vašou prioritou sa stane záchrana Vášho vlastného života. Skúsim sa- aspoň teoreticky vžiť do kože dovolenkára.
Slnko, more, pláž. A ja. Ibaže sa v jednom jedinom momente všetko zmení na súboj o prežitie, o Vašu enormnú snahu o prežitie. A tu si nemôžeme dovoliť v žiadnom prípade zaváhať. Nech už sme sa na dovolenku tešili akokoľvek, či akokoľvek dlho alebo ešte hocijaké iné akokoĺvek, budeme ju musieť oželieť. Príde nám to síce zaťažko, viem, nedá sa a ani na tom už my osobne nič nezmeníme. Musíme tento fakt jednoducho prijať. Život je najväčší dar a v tomto duchu k nemu aj pristupujme.
Helena Michlíková
