katedrál som začala mať pocit, že sa vraciam v čase. A vraj sa to nedá. Práve sa mi to podarilo. Ocitla som sa v roku 2004, kedy ju vydal. Začala som mať taký spomienkový večer. Nie len z dôvodu, že som mala tú česť sa s ním stretnúť aj osobne v Bratislave na jednom z námestí, ale aj preto, že som ho ako mladá v jednom období často počúvala. Aj som sa podľa toho adekvátne obliekala, čierna nesmela chýbať. Niekedy v tom období alebo krátko po ňom som navštevovala aj tanečnú - pri piesni Prázdná ulice som sa snažila napodobniť jeho pohyby. Asi som nebola jediná. Veď vtedy lámal rebríčky krížom-krážom, niet sa preto čomu čudovať.
Neísť vtedy mestom, nemala by som príležitosť presvedčiť sa, že mu v žiadnom prípade neprerástla sláva cez hlavu. O čom som sa mohla presvedčiť, keď sa nám odzdravil a aj sa nakrátko na pár viet pristavil. Na nič viac to už nevyšlo, mal nabitý program.
Takto mi ostane v pamäti.
https://www.youtube.com/watch?v=3xXnkivcpKk
Helena Michlíková
