píšem celkom otvorene, bez akéhokoľvek zveličenia. Ľudia sú nevšímaví, uzavretí, nezaujíma ich dianie ani v ich najbližšom okolí- ako sa hovorí- za susedovým plotom. V takom prípade to podľa toho aj tak vyzerá. Dejú sa veci, ktoré by sa za iných okolností ani v náznakoch nestali. Keď napríklad kráčate oproti známemu v takej blízkosti, že nie je šanca aby Vás nevidel, on Vás z neznámych dôvodov prehliadne, to je už poriadne silná káva. Môže to síce byť spôsobené zamyslením, či inými stavmi, ale- ruku na srdce:keď sa doslova míňate, musí v tom byť niečo celkom iné. Možno aj celkom jednoducho vysvetliteľné. Len to by musela tá druhá strana chcieť. A toto nám už akosi chýba.
Netvrdím, že máme byť bratmi a sestrami, ak to mám tak vystupňovať, s každým, ale predsa by sa patrilo aspoň s tými nám už niekoľko rokov dobre známymi, pozdraviť. A ak je v niečom problém, či už na jednej alebo druhej strane, vydiskutovať si ho. Ani si neviete predstaviť ako nám to pomôže. Uľaví sa nielen nám ale aj dotyčnému. Už nebude musieť ďalej riešiť dilemu ako sa zachovať keď nás nabuúce stretne za najbližším rohom.
O čo budeme slobodnejší, pokojnejší. Prestane nás hrýzť svedomie. S pokojom môže prísť ďalší deň, tentokrát už ale bez problémov a zbytočných úvah.
Helena Michlíková
