Žiadne poučné relácie či programy ako tomu bývalo v minulosti. Jedno násilie strieda druhé- ani nemusíte prepínať. Aký stav to asi môže vyvolať v mysliach detí či mladistvých,? Čo vidia na televíznych obrazovkách, považujú za normálnu súčasť života, tak to je- má byť a potom sa tak aj na verejnosti správajú. Také kopnutie do hlavy priamo na ulici či nebodaj niečo oveľa závažnejšie, bolestivejšie alebo aj s trvalými následkami, atď, nereflektujú ako fyzickú bolesť ale iba ako obyčajný kopanec do hlavy. Nič viac, nič menej. Načo je nám na školách nejaká etická výchova alebo spoločenské správanie, keď len čo opustíme lavice a vyjdeme zo školy, ihneď skočíme do reality, čím sa vlastne význam tohto predmetu dehonestuje a znevažuje. Načo sa učitelia a učiteľky trápia s vysvetľovaním, keď v konečnom dôsledku je to pre nich iba strata času. Keďže ich dennodenné prednášky nepadnú na úrodnú pôdu. Každý si robí čo chce. Ak chceme tento stav zmeniť, mali by sme začať každý od seba. A krôčik po krôčiku sa ukľudňovať.
Helena Michlíková
