niekedy pomyslel, že sa istí jedinci nechajú tak ľahko zmanipulovať, že nenájdu v sebe dostatok sebareflexie, jednoducho, že im to stále prechádza. Prevracajú kabáty, niekedy im to aj vychádza- ale. Ale stále sme nedospeli do štádia, že by sme si mohli len tak povedať : Dobre je.
“ Prečo?” - “ Lebo keby sme odpovedali áno, nebola by to pravda.” Či nevidíme, čo našim laxným prístupom k aktuálnej situácii, terajšiemu a nielen terajšiemu vývoju spôsobujeme?
Ten si povie A) - ako mu to vyhovuje, čo nám chce a v konečnom dôsledku aj nanúti. Čoskoro ale “ zázračne” zmení názor, { a tu som sa prepracovala k tomu B} -čo je každému rozumne zmýšľajúcemu jedincovi jasné. Otočí , začne Človeče s inou partiou a tvári sa “Akože čo?”
“ Ja?”
No nie, to oni.
A my sa tomu mienime nađalej nečinne prizerať???
A ja sa pýtam: “Dokedy?”
Helena Michlíková