do takej miery, že sa mi tým sčasti zmení denný rytmus. Mám na mysli skracovanie dní a s ním spojené už vyššie spomenuté. Čas sa umelo posúva síce len dvakrát za rok, aj to mi ale stačí na to aby som sa spamätávala ešte niekoľko nasledujúcich dní. Nie je to príjemné, najmä ak práve ďalšie dni, nebodaj už ten nasledujúci, máte dlhodobo isté povinnosti. O tom, že tma ako taká nevplýva vo všeobecnosti k dobrej atmosfére, nie je potrebné ani písať. Pozitívom je, že sa na túto zmenu môžem trochu vopred pripraviť- a to zámerným skorším navodením spánku. Chvíľu si na to bude treba zvyknúť, nakoniec sa ale zase dostanem do rutiny- no a o pol roka sa bude táto situácia opakovať. To už pôjdeme do príjemnejšieho obdobia, z čoho vyplýva, že sa pri mojich prechádzkach budem môcť dlhšie kochať - či už rozkvitnutými kvetmi alebo pre mňa tak úchvatnou oblohou. Treba si len počkať. Za ten pôžitok to naozaj stojí.
Helena Michlíková
