No presne toto sa udialo aj mne. Našťastie som s ňou( aspoň čo sa zatiaľ pozorujem) nemala väčší problém.
Je všade. Všade a súčasne v nás, spôsobujeme si ho veľakrát sami. Môže nám ublížiť, uškodiť nášmu zdraviu. Niekto ho ale môže mať dokonca aj rád. Nevie bez neho žiť. Potrebuje či už vnútorné alebo aj tie vonkajšie podnety. Len aby sa niečo dialo. Aby nebola nuda. Nech to je zaujímavejšie.
Koniec koncov všetko vzniklo z neho a preto sa netreba čudovať, že ho stále potrebujeme, vyhľadávame ho či umelo vyvolávame.
Aj ja ho mám rada a keďže je našou súčasťou od nepamäti, bude pretrvávať aj naďalej. Či v takej alebo onakej podobe. Stále to bude on. Je našou súčasťou.
Helena Michlíková