ale predsa len niečo môže byť. že to jednoducho má svoj zmysel, význam. Veľakrát som aj prechádzala okolo, neskôr som sa tam odvážila aj vstúpiť. A to by ste sa čudovali, čo všetko sa tam pozbieralo. Nemohla som uveriť vlastným očiam, nemohla som sa niekedy vynadívať. Častokrát som sa zamýšľala, prečo si ľudia nedávajú na svoje veci lepší pozor.Raz som sa aj pýtala, či by som si akúsi vec nemohla odkúpiť. Odpoveď znela: Ešte neprešiel určený čas. Kedykoľvek si po to môže majiteľ prísť. A ako by som mu to vysvetlil ? Pomyslela som si, keď mu to doteraz nechýbalo... Ale dobre. Nakoniec som sa tam vybrala o niekoľko dní a dotknutá vec tam stále bola. Tentokrát som už ale neodišla s prázdnou. Pán bol veľmi ochotný. Vlastne hneď ako ma uvidel, šiel k pultu a vyťahoval spod neho náramok. A je to vonku. Nikdy by som si nepomyslela, že to niekedy zverejním. No a od daného dňa som ten náramok, myslím, ani nedala z ruky dole. Tak veľmi sa mi páči a rada sa s ním pýšim aj pred ľuďmi.
Helena Michlíková
