a ako a kde a kedy. Čiže dnešná nedeľa. Bola ako ostatné, avšak na konci mojej prechádzky som ostala stáť pred knižnou búdkou s vyrazeným dychom. Už zo zvyku som k nej “ zabočila” a po jej otvorení hned na vrchu, zrejme aby som ich nemohla prehliadnuť, boli 2 cédečká Elánu. Musela som sa im znova prizrieť kým som uverila, že sa mi to nesníva. V milióntine sekundy som zaudla, že som k nej prišla kvôli knihe. Ony tam na mňa jednoducho počkali. Cestou domov som si robila plán, akú činnosť, pri ktorej by som si ich mohla pustiť budem vykonávať: ,, Pri učení sa asi nebudem vedieť dokonale sústrediť, čiže som si musela vymyslieť niečo iné. Na tom, čo to nakoniec bolo, až tak nezáleží. Aj tak som druhým uchom počúvala CD-čko.
Som spokojná s dnešnou voľbou trasy. V nasledujúcich dňoch by ma mohol niekto predbehnúť a ja by som si dnes nemohla urobiť Večer plný Elánu. Tak som si ho nazvala.
