je ale, žiaľ, skutočnosť a s tou musíme rátať. Teoreticky by sa nejaká vec dala urobiť, zvládnuť, no prakticky to možné nie je. Na čo sa potom takýmito myšlienkami vôbec zaoberáme ? Veď by nám malo byť už vopred jasné, na čo máme, čo reálne je a čo naopak. Často ale tento rozdiel neodhadneme, respektíve nechceme sa nad ním nejako hlbšie zamýšľať a tým pádom sa ani nedostaneme k výsledku, ktorý by nám danú situáciu mohol lepšie objasniť, priblížiť. prečo to tak ale je, to je už ďalšia otázka. Nad ktorou sa nepozastavíme a preto ostáva záhadou. Realita sa veľakrát zvykne podstatnou mierou odlišovať od skutočnosti. Na to musíme ale prihliadať ešte predtým, než sa do niečoho pustíme, či už v ervou alebo bez nej. O to menšie môže byť potom naše sklamanie, keď sa nám nepodar to, čo sme si zaumienili, čo sme v našich mysliach mali už vopred vyjasnené. Následne teda dochádza ku sklamaniu, ktoré nám netreba. Dá sa nim vyhnúť. Len sa na veci musíme viac a logickejšie pozrieť.
Uvediem jeden príklad :Podľa predpovede počasia na nasledujúci deň si nachystáme oblečenie. Ráno sa zobudíme a spoza okna to môže naozaj vyzerať, že je chladno . Preto si vezmeme to,čo máme nachystané. Výjdeme von a zrazu je všetko inak. Vidíme, že sa to celkom dá zniesť, začneme si rozopínať kabáty alebo vetrovky. Aj takto by sme sa na to mali pozerať. Nenechať sa ovplyvniť médiami. Radšej sa riadiť naším vlastným rozumom, veď na čo ho potom máme.
Helena Michlíková
