či už pre dotyčného alebo aj pre nás- horším smerom. Z takejto situácie sa ale môžeme aspoň čiastočne dostať. A to naším vlastným prístupom, pohľadom na tú-ktorú vec. Nemôžeme si brať všetko osobne, čo sa vo veľa prípadoch deje.. Následne z toho vznikajú smutné pocity, myšlienky, nálada sa nám v globále zhorší. Naraz nevieme ako z toho vykľučkovať, ako sa znova naladiť na istú frekvenciu, líniu. V momentálnom období nás viacerých pohlcuje pochmúrna nálada, sme akýsi nevrlí, iní ako kedykoľvek inokedy počas roka. Počas ostatných ročných období. je to aj menším vplyvom Slnka, počet slnečných dní sa akoby priamoúmerne ročnému obdobiu zmenšuje, dni sa krátia...
Preto by sme nemali za nijakú cenu ostať v letargii, nájdime si nejakú činnosť, ktorá nám tieto dni pomôže prekonať, zvládnuť. Nie je nič horšie ako sa stretávať čisto len s ľuďmi so sklopenými hlavami. Ľuďmi, ktorí stále nad niečím premýšľajú. Príde mi, že častokrát ani sami nevedia celkom presne nad čím. Kráčajú len tak, z nohy na nohu, akoby im uleteli včely. Chodia ako telo bez duše. Akoby im niekto zobral vietor z plachiet. Ani sa o nič, ako tomu je za normálnych okolností zvykne byť, nezaujímajú, netúžia po tom.
Pozrime sa na toto obdobie ako na prechodné, veď už čo nevidieť prejde, no a my sa budeme znova môcť tešiť z predlžujúcich sa dní. Od toho momentu by sa malo vrátiť všetko do normálu.
Už nám vietor z plachiet nikto nevezme.
Helena Michlíková
