blížiace sa sviatky, na Vianoce. Tak som sa podľa toho aj zariadila. Navyše po včerajšom náročnejšom podvečere to bolo takto rozumné. Postupne som sa venovala nejakým činnostiam, striedala ich s inými, menej náročnými. Priblížil sa čas obeda a mne skrsla v hlave myšlienka. Dostala som nápad. Čo keby som sa postavila k žehliacej doske? Tak fajn, bude nejaká zmena. Nachystala som si, čo bolo treba a úplne automaticky som si k žehleniu pustila Depeche Mode. Pri ich hudbe mi ale nevychádzali kroky (do rytmu), spočiatku som sa ich snažila zakamuflovať. Následne mi napadlo, že by to bolo lepšie pri Petrovi Nagyovi. Personal Jesus putoval tým pádom von z prehrávača. Kristínka je zase slaďák, čiže ani to nie. Ale príhodnejší štýl hudby to už bol. Musela som byť trpezlivá, tušila som, že to musí prísť. Pri Psoch, brániacich sa útokom to začalo, javilo sa to ako riešenie. Svojím spôsobom som aj zrelaxovala.
Uvedomila som si, že nabudúce už nesmiem zaváhať a šupnúť tam hneď na začiatku práve toto CD. Budem ho počúvať už ypsilontýkrát ale viem, že takto budem v pohode.
Helena Michlíková
