minulého storočia. Príde mi to neskutočne dávno, keby som si to nedokázala predstaviť na časovej osi, nedokázala by som si to predstaviť ani v reáli. Prišli zberači ... . Bolo to v Detroite celkom bežné zamestnanie. V tom období sa ľudia aj celkom inak obliekali, mali iné zvyky, prislúchajúce k dobe, v ktorej žili . Keď si všimnete logicky premyslené usporiadanie budov a vlastne celkovo to malo všetko akýsi poriadok, ráz, je na mieste otázka, kam sa to vytratilo. Prečo nemôžeme byť aj dnes poriadni, vážiť si veci a pamiatky. namiesto toho ich devastujeme, je nám jedno, keď chátrajú. Ochranári sa môžu snažiť udržať ich , no náš nazáujem je silnejší. Keď si to tak zrátam, chodia si ich pozerať vlastne len turisti. Málokedy tam už uvidíte našinca. Len sprievodcov z vizitkami a cedulkami, podľa ktorých sa majú orientovať. Aby sa náhodou nepridali k inej, tiež pozoruhodnostichtivej skupine .Prípadne, aby sa nestratili, keďže sú v cudzom meste. Je to smutné, že sa o naše pamiatky zaujímame čím ďalej tým menej. Mohlo by nás to duševne obohatiť. Navyše by sme mohli prísť aj k novým vedomostiam.
Helena Michlíková
