páčil, niečím ma zaujal a pocítila by som potrebu sa k nemu vyjadriť, prípadne s dotyčným niečo prekonzultovať, dovysvetľovať a pod. Z nejakého dôvodu to tak ľudia robia. Keď už raz mám svoj názor, tak si za ním stojím a v takom prípade sa nemám najmenší dôvod skrývať za neznámeho autora. Načo aj?
Nech už je to vyjadrenie akékoľvek, raz som sa tak rozhodol- rozhodla a hotovo.
Samozrejme, je to na každom jednom z nás, rozhodnutie je len a len na ňom. Je to jeho text, jeho myšlienky ale ... Ak sa chceme za niekoho skrývať, prečo potom vlastne vôbec vychádzame na ulicu ? Veď tam je nám vidieť priamo do tváre, tam už nikomu neujdeme,. Chodíme oblečení, ak to mám zoširoka prirovnať, v cisárových nových šatách . A v tomto prípade je to v poriadku ?
Ako rada by som sa niekedy s niektrorým konkrétnym anonymom aj porozprávala, lenže, kde vezmem na neho kontakt, ak si to on sám neželá ?
Viem, veľa otáznikov som sem dnes napísala . Ale dá sa k takejto téme vyjadriť iba pomocou oznamovacích viet ?
Helena Michlíková
