potreby, nahodila si ich v mysli a poď ho. Mám za to, že aj vzhľadom k blížiacej sa jeseni, som ich potrebovala oživiť, vniesť do nich koloritu, už v prvotnej myšlienke som si ich približne v tomto prevedení predstavila. Čiže už mi neostávalo nič iné, len si ich nahodiť a už len poriadne popridávať farby. Nech je toto obdobie aspoň niečím preklenuté, živšie. Či už to má alebo nemá s reálom čo do činenia.
Išla som si po svojom, v podstate ako vždy. Postupne som nanášala jednotlivé farby. Pri jednej som sa pristavila, nezdala sa mi, musela som ju zmiešať. Zjednodušene povedané, z ponúkanej palety mi ani jeden jej odtieň nevyhovoval.
Čiže ako som im pomaly dodávala sýtosť, začali mi ich obrysy vystupovať do popredia a začínala som byť spokojnejšia. Takto nejak som to pôvodne aj chcela. Niekoľkokrát som musela od obrázku odstúpiť aby sa mi jeho jednotnosť lepšie vyjavila. Tým sa síce maľovanie predĺžilo, natiahla som čas, no keďže som chcela byť dobrá, neľutujem toho. Pracovala som s akrylovými farbami.
Nabudúce sa budem venovať inej technike. Pre zmenu.
Helena Michlíková
