živo predstaviť ako sa pod jeho silou prehýbajú, ba až padajú stromy. Určite to nie je pekný pohľad. Veď sme jeho silu mohli pocítiť v 2004. Vtedy polámal nesmierne množstvo, plochu v Tatrách. Pohľad, ktorý sa naskytol, bol veru srdcervúci. Nakoniec veď trvalo veľa rokov, kým sa z toho Tatry dostali.
Napriek tomu nestratili nič zo svojej krásy, majestátnosti, veľkoleposti. Stále lákajú zážitkuchtivých turistov. Len škoda, že domáci o ne neprejavujú toľko záujmu. Nie som toho názoru, že by sme na nich nemali ešte stále čo obdivovať. Veď pohľad na ne je v istom zmysle stále zážitkom.
V podstate sú našou pýchou. Na výlet do Tatier si treba vyhradiť viac ako 3 dni. Zámerne som uviedla toho číslo. Hovorí zo mňa vlastná skúsenosť.
Bojovať s vetrom je celkom niečo iné ako bojovať s veternými mlynmi. I keď základ slova je rovnaký. Ani neviem prečo mi napadlo práve toto prirovnanie. Nejako sa mi vynorilo v hlave.
Mala som v pláne napísať niečo dlhšie, priznám sa ale, že mi po týchto riadkoch akosi došli slová. Keď si uvedomím ako som to sledovala temer v priamom prenose, zas a znova sa mi tisnú slzy do očí.
Treba preto veriť, že k takejto pohrome už viac nepríde. Nie je o čo stáť.
Helena Michlíková
