už vtedy, na strednej. Katka mi pomáhala vo všetkom. Potom sme sa z istých dôvodov dlhý - predlhý čas nevideli. Zrazu sme sa však našli. A predstavte si vďaka čomu. Presne, vďaka toľko zatracovaným sociálnym sieťam. Okrem iného spoločného sme objavili, že k tomu patrí aj divadlo. No, nebolo nám viac treba. Od toho momentu vždy, keď nejaké predstavenie objaví, bez opýtania zoženie lístky a len mi oznámi názov, dátum a čas. Aké milé, nemusím sa o nič starať. Prídem k divadelnému zážitku ako slepý k zrnu.
Včera sme boli v Radošinskom naivnom divadle na Čo sa sníva trpaslíkom. Nebudem písať kritiku, nejde o ňu. Môj najväčší zážitok radosť tkvel v našom stretnutí. Napoznám usmievavejšieho a energiu viac dobýjajúceho človeka. Znova som sa o tom včera presvedčila. Pôsobí na mńa neuveriteľne. Ako keby sme sa vôbec nerozišli, ako keby neprešlo 100 rokov. Stále sme to my. My, dievčatá z Knihovníckej.
Mohla by som sem napísať ešte tisíc slov, stále by to nebolo postačujúce.
Preto len : Kati, ďakujem.
Helena Michlíková
