že keď sa ocitnem niekde mimo ich dosahu, som skoro nešťastná. Napriek ich monotónnemu hlasu mi to nevadí. Je to taká moja malá uspávanka. Ako kedysi veľmi dávno Macko z plyšu spieva Vám ... . Škoda len, že ako všetky zvieratá, aj ony dostávajú zabrať. Nehovorím teda, že mi je o niečo viac ľúto, lenže tým,že ťahajú do neskorej noci, majú predsa len menej času na odpočinok. Veď to takmer neprerušované cvrlikanie ich musí stáť veľa námahy. Zvlášť, keď si uvedomíme, aké sú malé. Pri ich vzaste je to ale nepriamoúmerné ich hlasovému prejavu. Skoro vôbec ma nevyrušuje doprava, sústredím sa len na ne a je to naozaj príjemné. Môžeme byť radi, že sa nám práve teraz ozývajú, nie je ich totižto počuť v každom ročnom období. Tak si to vychutnajme dosýta. Veď za tú ich námahu by sme sa im mali aspoň takouto formou odvďačiť. Jasné, že im to nedôjde, no my budeme mať aspoň ten dobrý pocit. No a spojenie nočnej oblohy posiatej Perzeidmi s ich spevom je tá najkrajšia uspávanka. Tak ešte zajtra a potom sa zase na nejaký čas odmlčia. Uvidíme, kedy nás toto nebeské divadlo čaká najbližšie. Určite to budem pozorne sledovať a nenechám si ho ujsť.
Helena Michlíková
