písmenkách som mala v hlave celý text. Taký skic, inak povedané. Čiže ho už len pretavím a bude. Tak ešte raz a pekne po poriadku. Do Nového roka vstupujeme s predsavzatiami, nasľubujeme hory-doly. S ich dodržaním to už také jednoduché vždy ale nie je. Záleží na ich náročnosti, či iných okolnostiach. No ale dávame si ich s istým cieľom, predpokladáme teda, že by sme ich chceli aj splniť. Aj keď nie všetky, aspoň niektoré . Patrilo by sa .
Kolik-tolik. Pri tomto slovnom spojení som si pomohla obľúbenou hláškou tety Dany. Nech sme sa jej opýtali na čokoľvek, jej odpoveď bola jasná a znela vždy jednoznačne. Kolik-tolik. Čiže aby sme to s ničím nepreháňali, všetko s mierou a tak podobne. Viem, že sa to nedá vždy splniť, dodržať. Pri hlbšom zamyslení by sme ale nakoniec pochopili jej význam. Táto veta sa mi už nikdy nevyryje z mysle. Je v nej tak neskutočne zakorenená, že to by snáď jeden ani neveril. Aj keď sa teraz po rokoch stretneme a príde reč na tetu Danu, zakaždým sa nám na tvárach objaví úsmev a ihneď všetci vieme, na čo ten druhý myslí. Na tetinu neopakovateľnú hlášku.
Svojím spôsobom je to aj moje posolstvo. Keď už máme ten Nový rok.
Helena Michlíková
