sesternica a bratranec. Keďže bolo leto, chodili sme skoro každý deň na Zlaté. Strávili u nás viac ako týždeň- pochopiteľne bolo treba zájsť aj do obchodu. No a tu nastala kuriózna situácia, keď sa tety pani pri okienku pýtala pomerne piskľavým hlasom : " A fľaše boli ?" Teta ss hneď nevedela zorientovať, nemala potuchy, čo po nej chce. Až následne, keď sme jej otázku vysvetlili a ona ju pochopila, začala sa na nej smiať. Už to tak dnes nie je. Na fľaše máme vyhradené plastové kontajnery. Aj tu si môžeme všimnúť ako sa vytráca osobný kontakt. V podstate skoro všade komunikujeme prostredníctvom nejakých sociálnych sietí, v lepšom prípade mailom. V takom prípade ale nevidíme príjemcu, nemáme preto šancu odhaliť, v akom rozpoložení sa naozaj nachádza. Aby sme ho prípadne neurazili, nevyrušili.
Tento pre dnešných mladých zastaralý spôsob jednania mi akosi chýba. Veď v podstate nemusíme ani výjsť z domu a vieme všetko o všetkých. Alebo aspoň akoro všetko.
Helena Michlíková
