ma to baví. Aspoň nezaháľam a trénujem si mozgové závity. Našlo sa už aj niekoľko takých, nad ktorými som presedela gauč a ani ťuk. Musela som sa ísť poradiť. To už ale nie je o mojej šikovnosti, keď mi niekto pri ich riešení pomáha. Aj preto sa púšťam stále do ďalších. Nedávno som si kúpila Woo-do Kobru, povedala som si, veď vyskúšam. Včera som si ju ale len obzerala, netrúfla som ju ani len rozbaliť. To nie je dobrý začiatok. Keď sa chcem niekam posunúť, nemala by som s tým čakať. Aj tak tým nakoniec nič nevyriešim, skladanie si na mňa počká a jedná sa o zbytočné naťahovanie času.
Mal som možnosť vybrať si,,ktorý hlavolam si vezmem. Rozhodla som sa pre tento a myslím si, že najbližšie hodiny budú patriť jemu.- Všetko ostatné pôjde bokom. Keď sa do niečoho pustím, tak potom naplno. Dokonca ani čas nevnímam. Zbadám sa, až keď sa zošerí a aj to len vďaka tomu, že na to prestanem poriadne vidieť. Dá sa síce skladať aj pri lampe, nebudem si ale kvôli tomu kaziť zrak, keď nie som na to vyslovene odkázaná. Som naopak zvedavá, či sa mi podarí poskladať podľa obrázkov všetky tvary a či náhodou popritom nevynájdem aj nejaký nový. Aspoň by to bolo originálne a predpokladám, že nikto by taký nemal. Snáď.
Helena Michlíková
