V tomto konkrétnom, lepšie povedané mojom období sa akýmsi záhadným spôsobom vytratili. Ani si už poriadne nedokážem vybaviť, kedy som naposledy držala v ruke štetec. Áno -táto skutočnosť je vskutku realitou a ja by som sa mala hanbiť. Avšak ako je až aj v nadpise spomenuté, keď nie sú- tak nie sú. A bodka. Na jednej strane je mi to ľúto, mala som aj plodenejšie obdobia. Na strane druhej mám teraz iné priority, čím ale moju "nečinnosť" nemôžem v žiadnom prípade ospravedlňovať. Nakoniec keď si to uvážite sami, štúdium cudzích jazykov sa nedá flákať. A už vôbec nie v prípade, že by ste sa nimi chceli aj v budúcnosti zaoberať. Som v ňom teda natoľko zahĺbená, že sa aj ony akosi vytratili. Možné ale je aj to, že na nich jednoducho len teraz nemám čas a teda ani pomyslenie. Treba v tom mať istý rád, utriediť si to v hlave. Chcem veriť, že raz príde opäť aj na ne. Avšak kedy, to je otázka. Keďže som sa dostala o ročník vyššie, musím na sebe pracovať a štúdiu sa venovať naplno. Nie je to vôbec ľahké. Možno by ste to nepovedali ale aj španielčina má svoje úskalia. A tým sa musím, mala by som sa vyhnúť. Najlepšie urobím keď sa ju budem učiť postupne, budem sa snažit chápať ju v širšom kontexte, v širších súvislostiach. Mohlo by mi to štúdium uľahčiť. Tento výraz nie je adekvátny, keďže ju chcem ťahať naplno. V takom prípade je však moja záľuba zrejme v nedohľadne. Čo narobím, aj tak mi teraz nič svetoborné nenapadá. Perfekcionisti to majú ťažké, raz by som sa s tým mala už konečne zmieriť.
Helena Michlíková
